Nízka volebná účasť je chorobou demokracie. Zdá sa, že na ňu zatiaľ neexistuje univerzálny liek. Každú spoločnosť tvoria viaceré skupiny s rôznym pohľadom i prístupom k správe spoločných záležitostí. Svoj vzťah k samospráve vyjadrujú rôzne. Vo všeobecnosti prejavujú väčší záujem o komunálnu ako regionálnu politiku.
Prvé regionálne voľby (do VÚC) v roku 2001 boli sprevádzané priemernou 26 - percentnou volebnou účasťou, teda neúčasť bola 74 %. Druhé (2005) ignorovalo už 82 percent voličov! Pod nízku účasť sa pri týchto voľbách podpísalo najmä celkové vnímanie politiky a tiež samotný vzťah voličov k regionálnej samospráve. Nielen akceptovanie filozofie druhej úrovne samospráv, ale aj identifikácia s vytvorenými vyššími územnými celkami (VÚC). Odhliadnuc od týchto argumentov, volebnú účasť poznamenávajú aj interakcie medzi občanmi a politikmi, vzájomné vzťahy, aktivity a prepojenia medzi potenciálnymi voličmi a politickými stranami, ďalej nedostatočná ponuka reaguje na oslabený dopyt, čím sa ochromuje politický trh.
Využijúc ekonomickú terminológiu -- paralyzovaný trh nedokáže generovať kvalitnú konkurenciu. Slovensko by sa preto mohlo vydať cestou spojenia komunálnych a regionálnych volieb. Voľby do orgánov samospráv, ktoré by integrovali ich prvú aj druhú úroveň, môžu pomôcť spoločnosti, samospráve aj demokracii.
Komunálne voľby nie sú ničím novým ani cudzím. Postupne nabrali na vážnosti a aj na tradícii.
V porovnaní s regionálnymi viažu rádovo vyšší záujem verejnosti. V tých predposledných o ne prejavilo záujem 49,5 percenta voličov a pred rokom v decembri takmer 48 percent voličov. Svoje stabilné miesto v komunálnej politike majú aj nezávislí starostovia a primátori. Tvoria približne jednu tretinu prvých mužov a žien obcí a miest. Aj tieto pozitíva, ktoré charakterizujú komunálne voľby, by sa mali využiť na dobrú myšlienku. Tou je väčšia pozornosť a adekvátna dôležitosť venovaná samospráve ako celku.
Spojenie volieb môže znamenať úspešný politický experiment. Dvoje volieb v rovnakom čase predovšetkým stelesňujú výdatný zdroj informácií, aké spájajú miestne a regionálne priority a vízie do konkrétnych (splniteľných) volebných programov.
Z hľadiska občianskej participácie sú predvolebné kampane v prvom rade nositeľom relatívne hodnotného súboru informácií o budúcnosti regiónu resp. miestnej komunity. Zrejme informačná kampaň ako jediná v tejto situácii dokáže občanom najviac priblížiť posolstvo samospráv. Teda doslova zdravé fungovanie dedín, miest a krajov, ktoré si cez vlastné občianske aktivity môžeme spravovať sami. A tak asistovať politikom v ich rozhodovaní. Pri prijímaní záverov, aké pocítime na vlastnej koži. Ďalším argumentom za spoločné samosprávne voľby je šetrenie spoločnými peniazmi. Jedna volebná procedúra je nepochybne lacnejšia ako tá istá dvakrát síce v rovnakých miestnostiach ale v iných dňoch respektíve rokoch.
Počas prechodu samospráv na viacročný rozpočtový cyklus, ale aj pri schvaľovaní koncepcií hospodárskeho či sociálneho rozvoja, je dôležité definovať a finančne vyčísliť opatrenia - miestne a regionálne priority. Strednodobé ciele sú preto závislé nielen od finančného krytia, ako aj nemennosti priorít. Pri týchto faktoch sa žiada polemizovať s dĺžkou volebného obdobia. To terajšie je štvorročné, hoci sa od samospráv najčastejšie žiadajú strednodobé priority. Prečo teda nepredĺžiť volebné obdobie? Päťročným mandátom tak samosprávy - komunálne i regionálne- nebudú kopírovať frekvenciu parlamentných cyklov. Postupom času by rozdelenie politickej moci na jednotlivých úrovniach nebolo výsledkom všeobecného volebného ošiaľu, ale s veľkou pravdepodobnosťou by sa dostala skôr k tým, ktorí majú naozaj čo ponúknuť.
StoryEditor