Na dôsledky globalizácie, napríklad diferencovanie ľudstva na skupinu čoraz bohatších a druhú, chudobnejších, vraj existuje jediný liek: silné odbory. Len tie dokážu podľa Emila Machynu túto vlnu "vyrovnať". Teda pôsobiť tak, aby tí, čo sú dole, dostali sa, ak nie na hrebeň vlny, tak aspoň trochu vyššie a žilo sa im lepšie. A tí, čo sú hore, aby sa dokázali o svoj koláč prosperity viac podeliť s ostatnými. Ťažko posúdiť, či si Machyna pri týchto úvahách prečítal článok v Hospodárskych novinách od profesora na Harvardovej univerzite Kennetha Rogoffa (8. 1. 2008, s. 25). Alebo prišiel na to, takpovediac, vlastným pozorovaním sveta. Globalizácia je vlna, z ktorej nemôžu všetci profitovať. "A my sme tu na to, aby sme jej negatívne dôsledky vyrovnávali," zdôrazňuje Machyna. Priznal, že na Slovensku mali ťažké obdobie, keď ich meno a vplyv výrazne utrpeli. Aj preto, lebo mnohí odborárski šéfovia boli dôverčiví a ustupovali, ba priam servilne slúžili majiteľom podnikov, čo sa radovým pracovníkom nepáčilo.
Zdá sa však, že odbory majú recesiu za sebou. Karta sa začína obracať. A podnikatelia, aspoň čo sa týka kovákov a ich 67-tisícovej členskej základne, majú čo robiť, aby im stačili. Odbory sa dokázali vymaniť zo svojej intelektuálnej podvyživenosti. Svojím technickým vybavením, profesionálnou i vzdelanostnou úrovňou, takmer predstihli podnikateľské zväzy. Pravda, nie všade. O centrále kovákov sa však pochybovať nedá. Profesor Rogoff sa nemýli, ak tvrdí, že okrem politického vplyvu sme teraz svedkami znovuoživenia vážnosti odborov medzi intelektuálmi. A to napriek tomu, že ekonómovia odborárske hnutia "niekoľko desaťročí hanobili". Konštatuje tiež, že najvyšší politickí predstavitelia v mnohých bohatých krajinách sa odborom podlizujú...
Slovensko síce nie je ešte také bohaté a jeho politici takí vplyvní... Ale Rogoffov postreh platí aj pre nás. Spomeňme si, že Smer-SD uzavrel s vedením odborov strategickú dohodu o partnerstve. Nezabudnime tiež, že napriek prísnym pravidlám na prijatie eura premiérovi neprekáža ani hrozba kovákov štrajkovať. A tak si "do vzorca podlizovania," vykresleného profesorom z Harvardu, môžeme dosadiť aj Slovensko.
Kováci možno vytiahnu štrajkové zbrane väčšieho kalibru. Na podporu svojich mzdových požiadaviek, aby po zavedení eura nemali kvôli kurzovému rozdielu pracujúci pocit, že sa im vyprázdnili peňaženky. Hoci ide o optický klam, mnohí mu podľahnú, čo môže byť voda na mlyn odborárskych požiadaviek.
Preto aj u nás sa môžu stať odbory v tomto roku ekonomickou "divokou kartou" (Rogoff). Nie je teda isté, či sa s príchodom eura prehĺbi aj sociálny mier a s ním aj stabilita. Pomôcť nemusí ani Ficov Pakt stability, ktorý chce uzavrieť s podnikateľmi a odbormi. Tí ho síce podporujú, ale podnikateľské zväzy nedokážu niektoré jeho body plniť. Aj to môže dodať odborom sebadôveru a prispieť k ich radikalizácii. Nahráva to teórii, že odbory sú divokou kartou roku 2008. A nie iba vo vyspelých štátoch sveta, ale aj u nás.
Vladimír Turanský, redaktor ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.