Po takmer troch týždňoch rokovania sa skončila 32. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa venovala predovšetkým tomu, čo dnes najviac trápi občanov na Slovensku -- hospodárskej kríze. Schôdza priniesla nielen politické diskusie a výmeny názorov medzi koalíciou a opozíciou, ale čo je najdôležitejšie, priniesla praktické a vecné riešenia v podobe schválených zákonov na zmiernenie dosahov krízy.
Parlament prijal viacero vládnych návrhov, ktoré boli výsledkom zhody sociálnych partnerov vrátane zamestnávateľov, odborov, bankárov či živnostníkov. To však nestačí parlamentnej opozícii. Chýba jej viac politickej diskusie. A preto sa chystá zvolať mimoriadnu schôdzu. Priznám sa, že nie celkom rozumiem tejto aktivite opozície. Vraj Slovensko potrebuje politickú diskusiu o hospodárskej kríze. Akoby sa o kríze vôbec nehovorilo, akoby parlament na februárovej schôdzi neriešil protikrízové opatrenia, akoby sme dennodenne nediskutovali o kríze. Rešpektujem právo opozície na zvolávanie mimoriadnych schôdzí, no pýtam sa: potrebuje dnes Slovensko účelové politikárčenie, alebo potrebuje rýchle a konkrétne riešenia? Rada pre hospodársku krízu, zriadená slovenskou vládou, prišla s viacerými praktickými návrhmi, ktoré sa dostali na program februárovej schôdze parlamentu. K týmto bodom bola otvorená diskusia, no tú opozícia takmer úplne odignorovala. Prečo? Pretože im vraj ide o politickú diskusiu. Nie o vecnosť, nie o odbornosť.
Prezidentsky sa zvolebnieva. Ako inak sa dá vysvetliť zvolávanie mimoriadnych schôdzí zopár týždňov pred prezidentskými voľbami? Ak mala opozícia záujem o politickú diskusiu o hospodárskej kríze, mohla dať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze v čase konania riadnej februárovej schôdze. Vtedy by sa dalo hovoriť o tom, že to myslia ako-tak úprimne. Ak však zvolanie mimoriadnej schôdze odkladajú, dôvody môžu byť iba dva: buď dnes nemajú pripravené žiadne konkrétne riešenia a iba mútia vodu, alebo chcú mimoriadnu schôdzu načasovať tak, aby ju využili v prezidentskej kampani. Prvý dôvod by znamenal ich nekompetentnosť, druhý dôvod zasa nezodpovedné politikárčenie.
Globálna hospodárska kríza je do veľkej miery krízou dôvery, a preto by práve "dôveryhodnosť" mala byť tým slovom, ktoré sa stane predmetom verejnej diskusie. To platí aj pre politikov a politické strany. Preto som presvedčený, že politici by sa dnes mali vyvarovať lacného populizmu, politikárčenia a zneužívania hospodárskej krízy na svoje partikulárne politické ciele. Takto si dôveru ľudí získať nemôžu. A nepomôže im ani zvolávanie účelových mimoriadnych schôdzí.
Pavol Paška, predseda NR SR