Ak sa nemecká kancelárka Merkelová nakoniec rozhodne poskytnúť automobilke Opel viac ako tri miliardy eur, pravdepodobne nebude váhať ani japonská vláda, ktorú na podobnú požiadavku upozorňuje Mazda aj Nissan. Nemci majú o pol roka voľby a viac ako 25-tisíc zamestnancov Opla je priveľmi silný argument, aj keby ustarostená líderka najväčšej európskej ekonomiky svetový obchod fakt potopiť nechcela.
Presne ako sa čakalo, s krízou rastie tlak na protekcionizmus a podpora domáceho dopytu priamo útočí na exportné možnosti. Otázkou je, ako budú vlády reagovať na vzájomné odvetné opatrenia, treba veriť, že nie silou, ale rokovaním, aj keď obnovenie rokovania WTO z Dauhy považujú v blízkom čase za reálne len utopisti. Na druhej strane, ak sa zas automobilkám nepomôže, tisíckam prepustených zamestnancov nikto nevysvetlí, že banky zachrániť treba, lebo sú chrbtovou kosťou systému, ale nejaká tá automobilka občas padnúť môže. Aj tak by to počúvať nechceli. Ak už svetovému obchodu politici jednoducho kvôli domácim tlakom podrážať musia???? (veď každú chvíľu sú niekde voľby), aspoň v rámci Európskej únie poprepájanej aj inými ako obchodnými väzbami by to platiť nemuselo. Preto by mala nemecká vláda s matkou Opla -- General Motors (GM) -- dohodnúť také podmienky, aby nezachránila len štyri svoje továrne, ale aj prevádzky americkej spoločnosti v Belgicku či vo Švédsku. Najmä švédska vláda je po krachu Saabu na General Motors, ktorý ho podľa nej nezodpovedným podnikaním spôsobil, mierne povedané, nahnevaná. Ak by videla, že GM vyšiel Berlínu viac v ústrety ako jej, v čase krízy taká dôležitá jednota únie by mohla byť nalomená. A to ešte význam Štokholmu vzrastie, pretože preberá od Čechov prvého júla predsedníctvo.
Vzhľadom na tento fakt je postoj EK, ktorá Nemcov varuje pred jednostrannými krokmi, rozumný. Tým, že Verheugen žiada garancie, aby akékoľvek peniaze poskytnuté na záchranu Opla Európsku úniu neopustili, verejne prenáša protekcionizmus z národnej na medzinárodnú úroveň. Princíp, že vládou investovaný kapitál nesmie opustiť krajinu, doteraz plnili zachránené britské a francúzske banky, ktoré dostali jasné odporúčania požičiavať predovšetkým doma. Komisia ho tlačí na celoeurópsky stupeň, čo je možné pri zažmúrených očiach vnímať aspoň ako mierny pokrok.
Milan Šebo, World Business Press OnLine, Londýn