Októbrové rokovania Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone sústredia špičkových svetových ministrov financií a centrálnych bankárov práve v čase, keď sa globálna ekonomika ocitá na rázcestí.
Začína sa prepadať strecha globálnej bubliny na trhoch s bývaním, lebo tieto trhy začínajú zamŕzať nielen v Spojených štátoch. Peňažné trhy, najmä v Európe, sú navyše traumatizované hnisavým globálnym úverovým priškrtením. Rekordne vysoké ceny potravín a energií v kombinácii s prudko rastúcimi mzdami v Číne vyvolávajú vo veľkej časti sveta inflačné tlaky. A v neposlednom rade sa spomaľuje aj boom produktivity v USA.
Vzhľadom na tieto kombinované tlaky sa bude centrálnym bankám oveľa ťažšie udržiavať tzv. ekonomika zlatej strednej cesty. Súčasne bude zvyšok sveta mimoriadne starostlivo pozorovať, čo - ak vôbec niečo - mienia oficiálni činitelia podniknúť, ak bude dolár naďalej klesať. Výmenné kurzy sú síce notoricky nevyspytateľné, ale podľa najlepších odhadov bude pomalé uvoľňovanie mohutného amerického obchodného schodku udržiavať dolár na dráhe postupného dlhodobého poklesu.
Skutočnosť, že niekoľko ázijských a rozvíjajúcich sa ekonomík vzdoruje tomuto poklesu nákupom dolára, však vyvíja nadmerný tlak na flexibilnejšie meny, ako sú euro a kanadský dolár, ktoré dosahujú rekordné kurzy.
Poprední európski činitelia do istej miery právom tvrdia, že cenu za obrovskú obchodnú nerovnováhu USA s ázijskými krajinami a krajinami vyvážajúcimi ropu platia ich exportéri. Ak postihne USA recesia, táto zatrpknutosť sa ešte zvýši.
Vedenie MMF sa pokúsilo sprostredkovať dohodu o menách na svojom aprílovom zasadnutí, ale bez viditeľných výsledkov. Vzhľadom na to, že vládnuca KS Číny má v čase súčasných rokovaní MMF svoj zjazd, je dohoda nepravdepodobná aj teraz. Pod prizmou zjavných inflačných tlakov v krajinách ako Saudská Arábia, Argentína a Rusko a viditeľného zvýšenia cenovej hladiny v Číne sa svet možno dostal do fázy, keď je dohoda možná.
Dúfajme. Keby totiž ťažkosti USA s rastom zmenili dnešné mierne tlaky smerom nadol na niečo oveľa závažnejšie, mohla by vzniknúť skutočná katastrofa. Americká centrálna banka (Fed) by bola nútená opäť znížiť úrokové sadzby, čím by bol dolár ešte menej atraktívny, a nasledujúci presun globálneho dopytu smerom od USA sprevádzaný prudkým poklesom americkej obchodnej bilancie by tlačil na dolár ešte viac.
V princípe sa takéto znehodnotenie oproti všetkým svetovým menám dá zvládnuť. Ak však rozvíjajúce sa ekonomiky prinútia Európu, aby všetku ťarchu niesla sama, bude výsledok katastrofálny: hodnota eura sa zvýši na 1,50 - 1,60 dolára alebo ešte viac, čo bude mať skutočne strašné dopady na obchod. Americký Kongres už vypracoval viacero zlovestných návrhov zákonov, ktorých cieľom je odplata Číne a iným krajinám, ktoré sa angažujú v jednosmernej cenovej intervencii. Poprední kandidáti Demokratickej strany na post prezidenta ich už verejne podporili. MMF si, našťastie, nedávno prisvojil právo zasiahnuť, ak budú niektoré krajiny dlhodobo vykonávať jednosmernú menovú intervenciu. Bude však nový výkonný riaditeľ MMF Dominique Strauss-Kahn schopný presadiť túto novú právomoc dosť rýchlo, aby krízu odvrátil?
Samotný MMF je v hlbokej kríze, keď mnohí ľudia spochybňujú jeho poslanie a legitimitu. Súčasná situácia však ponúka príležitosť - na zlepšenie alebo aj zhoršenie. Bolo by nešťastné, keby sa ministri financií iba stretli a začali naliehať na šéfa Fedu Bena Bernankeho a šéfa Európskej centrálnej banky Jeana-Clauda Tricheta, aby ich zachránili znížením sadzieb. Ešte horšie by bolo, keby si európski ministri, frustrovaní situáciou vo výmenných kurzoch, začali vymieňať nápady na kreatívne riadenie svojich rozpočtov v snahe stimulovať krátkodobý dopyt namiesto dlhodobého rastu.
Za posledné dva roky si ministri financií aj šéfovia centrálnych bánk mohli dožičiť luxus využívať zasadanie MMF na to, aby si vzájomne blahoželali k rýchlemu globálnemu rastu bez ohľadu na to, do akej miery to bola ich zásluha. (Najväčšiu rolu v tomto príbehu mali globalizácia a Čína.) Teraz to bude musieť byť inak.
Kenneth Rogoff, profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardovej univerzite