Japonská ekonomika zaznamenala medziročný prepad o 12,7 percenta, čo predstavuje najstrmší pád od roku 1974, vtedy spôsobený prudkým rastom cien ropy. Teraz je pre zmenu príčinou kolaps dopytu po exportoch a slabá domáca spotreba. A práve export sa v januári prepadol, v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, o 45,7 percent.
Pritom ešte uprostred minulého roka sa exporty podieľali na japonskej produkcii 18 percentami. Spolu s krajinami, ktoré vykazujú v súčasnosti prebytok -- predovšetkým Čínou a Nemeckom -- je japonská ekonomika vo svojej štruktúre ovplyvnená a závislá na prebytkoch dopytu iných krajín. Spojenie s deficitnými ekonomikami zraniteľnosť len prehlbuje a situáciu ešte zhoršuje.
Exportérov poškodil prudký pokles produkcie v importujúcich krajinách koncom minulého roka. Nielen v USA. Produkcia v Nemecku klesla v tomto období o 2,1 percenta. Dokonca ani skúsení matadori, ktorí produkujú čínske štatistiky, neboli schopní zahaliť hĺbku krátera, v ktorom sa ocitli. Japonské problémy zhoršoval aj silnejúci jen, ktorý sa ku koncu minulého roka zhodnotil o 10 percent. Produkcia klesla v tomto období o 3,3 percenta. V januári sa prepadla o ďalších 10 percent. Zrodil sa najhorší výsledok za posledných 35 rokov, ktorý prekonal aj januárový prepad Taiwanu a Južnej Kórey.
Zraniteľnosť japonskej ekonomiky nevyplýva, na rozdiel od iných relevantných svetových ekonomík, zo zamorenia bankového sektora. Prepad japonskej ekonomiky má korene v dramatickom prepade exportu a kolapse kapitálových výdavkov. Najmä do USA a Európy. Taká je krutá japonská lekcia.
Súčasné ekonomické výsledky ukazujú, že ani prebytok krajiny nedovoľuje čakať na svetové ozdravenie. Skomplikovať ho môže deflácia, a to aj napriek spomaleniu poklesu HDP. Zhoršenie situácie sa prenieslo aj do domácností. Staršia generácia zmrazila aktíva. Transfer na mladších vzbudzoval nádej. Rekordný 18-mesačný pokles však signalizoval opak. Primárnou výzvou pre Japonsko nie je aktuálne iba vyrovnanie svetovej ekonomiky, ale záchrana svojej vlastnej krajiny, konfrontovanej s reálnou recesiou a hroziacou defláciou. Čoraz viac Japoncov pridávalo k slovu "veľký" slovo fukyo -- pokles, ktoré však možno preložiť buď ako recesiu, alebo defláciu, čo charakterizuje vážnosť situácie. Nádej vzbudzuje nárast priemyselnej produkcie za tohtoročný apríl a máj o 6 percent. Napriek prudkému rastu v sektore elektroniky a oceliarstva, naďalej pokračuje prepad rozhodujúceho indikátora investičných výdavkov -- dodávky investičných celkov, vrátane dopravných zariadení. Ekonomický rast na úrovni 0,5 percenta možno očakávať najskôr v apríli 2010.
Japonský verejný dlh je vo vzťahu k HDP jedným z najväčších na svete. Zdá sa, že politická debata ešte stále dostatočne nereflektuje hĺbku krízy. Blížiace sa jesenné parlamentné voľby budú o ekonomickej perspektíve Japonska.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik, spolupracovník HN