Má ešte OSN nejaký význam?

Organizácia spojených národov je so svojimi 192 členmi a mandátom zahŕňajúcim všetko -- od bezpečnosti cez utečencov až po verejné zdravie -- jedinou globálnou organizáciou. Výskumy verejnej mienky v Spojených štátoch však dokazujú, že podľa dvoch tretín Američanov vykonáva OSN bezvýznamnú prácu a mnohí respondenti sa domnievajú, že počas programu Ropa za potraviny v Iraku za Saddáma Husajna si OSN zašpinila ruky korupciou. Viacero ľudí obviňuje OSN aj z toho, že sa jej nepodarilo vyriešiť problémy na Blízkom východe.
Svetský pápež
Podobné názory však odrážajú nepochopenie podstaty OSN, ktorá je skôr nástrojom členských štátov než nezávislým aktérom svetovej politiky. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun môže prednášať prejavy, zvolávať schôdzky a navrhovať akcie, ale jeho úlohou je byť skôr tajomníkom než generálom. Niekedy ho prirovnávajú k "svetskému pápežovi", lebo generálny tajomník OSN môže disponovať mäkkou presvedčovacou silou, ale zároveň má len málo tvrdej sily -- ekonomickej či vojenskej. O tvrdú silu, ktorú OSN má, musí táto organizácia prosiť a "požičiavať" si ju od členských štátov. A keď sa členovia nevedia dohodnúť na podobe akcie, argumentuje sa OSN veľmi ťažko.
Zoberme si napríklad program Ropa za potraviny, ktorý mal podľa koncepcie členských štátov pomáhať Iračanom postihnutým sankciami voči Saddámovmu režimu. Sekretariát nedostatočne monitoroval program a svoju úlohu zohrala i korupcia. Oveľa vyššie sumy, ktoré si Saddám "ulial" pre seba, však boli dôsledkom toho, ako vlády členských krajín celý program koncipovali a tieto vlády sa rozhodli privrieť oči nad zneužívaním. Napriek tomu sú problémy spojené s programom v médiách vykresľované ako "chyby OSN".
Na čo idú peniaze OSN
Náklady na celý systém OSN sú asi 20 miliárd dolárov, čo je menej než ročné prémie vyplácané v dobrom roku na Wall Street. Newyorský sekretariát OSN sa na tejto sume podieľa iba desatinou -- i niektoré univerzity majú vyšší rozpočet... Z ďalších 7 miliárd dolárov ide na mierové zbory OSN (Demokratická republika Kongo, Libanon, Haiti a Balkán). Teda viac než polovicu rozpočtu OSN spotrebujú špecializované agentúry OSN, ktoré sú rozmiestnené po celom svete a často zohrávajú významnú úlohu pri riadení svetového obchodu, rozvoja, zdravia a humanitárnej pomoci.
Napríklad komisia OSN pre utečencov (UNHCR) pomáha uľahčiť situáciu ľuďom, ktorí opustili svoj domov, Svetový potravinový program (FAO) poskytuje pomoc podvyživeným deťom a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje informačné systémy verejného zdravia, ktoré sú kľúčovými pri riešení hrozby pandémie typu vtáčej chrípky.
OSN nemá prostriedky na riešenie problémov v nových sférach -- AIDS či globálne zmeny klímy -- ale môže hrať dôležitú úlohu pri podnecovaní vlád k činom. Dokonca i v oblasti bezpečnosti si OSN zachováva významnú úlohu. Pôvodný koncept kolektívnej bezpečnosti z roku 1945, podľa ktorého sa mali štáty spájať, aby odstrašovali alebo trestali agresorov, stroskotal -- doslova zúrila studená vojna.
Len čo široká koalícia štátov v roku 1991 spoločne zasiahla a vyhnala Saddáma Husajna z Kuvajtu, krátky čas to vyzeralo, že sa pôvodný koncept kolektívnej bezpečnosti stane "novým svetovým poriadkom". Takéto nádeje však nemali dlhé trvanie. Konsenzus vo vnútri OSN sa ukázal ako nedosiahnuteľný -- v Kosove (1999) či v Iraku (2003).
OSN stále potrebujeme
Skeptici dospeli k záveru, že OSN sa stala v bezpečnostných otázkach irelevantnou. Keď sa však Izrael a Hizballáh prebojovali v roku 2006 v Libanone do bezvýchodiskovej situácie, členské štáty sa s radosťou obrátili na mierový výbor OSN.
Paradoxné je, že existencia mierových zborov nebola v pôvodnej charte upravená. Vymysleli ju až druhý generálny tajomník Dag Hammarskjöld a kanadský minister zahraničných vecí Lesler Pearson, keď Veľká Británia a Francúzsko zaútočili počas Suezskej krízy (1956) na Egypt. Odvtedy boli mierové zbory OSN rozmiestnené viac než šesťdesiatkrát.
Dnes nosí modré prilby OSN po celom svete asi 100-tisíc vojakov z rôznych krajín. Mierové zbory majú svoje svetlé i tienisté okamihy. Zásahy v Bosne a Rwande v 90. rokoch sa skončili neúspechom a vtedajší generálny tajomník Kofi Annan navrhol reformy, ktoré mali riešiť genocídu a masové vraždy.
V septembri 2005 uznali štáty na Valnom zhromaždení OSN existenciu "zodpovednosti chrániť" zraniteľné národy. Inými slovami -- vlády by sa nemali nabudúce správať k svojim občanom podľa ľubovôle.
Vytvorená bola i nová komisia na budovanie mieru s cieľom koordinovať také akcie, ktoré by mohli pomôcť predchádzať opakovaniu genocíd. Napríklad vo Východnom Timore sa OSN ukázala ako životne dôležitá súčasť prechodu k nezávislosti a dnes vypracúva plány pre vlády v Burundi a Siere Leone. V Demokratickej republike Kongo sa síce mierovým zborom nepodarilo zastaviť všeobecné násilie, ale rozhodne pomohli zachrániť životy. Súčasným lakmusovým papierikom je situácia v sudánskom Dárfúre.
V otrávenej politickej atmosfére, ktorá po vojne v Iraku spôsobila OSN zmätok, nie je všeobecná dezilúzia žiadnym prekvapením. Pan Ki-muna čaká ťažká úloha. Namiesto spochybňovania OSN však štáty pravdepodobne zistia, že podobný globálny nástroj s vynikajúcou dohodovacou a legitimizujúcou silou potrebujú. Systém OSN síce zďaleka nie je dokonalý, ale svet by bol bez neho chudobnejším a rozháranejším miestom.