Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko vyzval odbornú verejnosť, aby posúdila výhodnosť 2. piliera. Predstavme si, že by nebola prijatá novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení a DSS-ky by nemuseli sledovať 6-mesačnú absolútnu výkonnosť dôchodkových fondov. Predstavme si, že aj o 20 rokov by existoval 1. pilier ako zásluhový, a teda štát by chcel stále udržať dôchodky vo výške približne 45 % priemernej mzdy, ako je tomu dnes (miera náhrady). Predpokladajme tiež, že zachováme 9-percentné odvody do 2. piliera a nárok na dôchodok by vznikol v 65. roku života občana, pričom by sa priemerne dožil ďalších 20 rokov.
Ak si do finančného modelu dosadíme priemerné dáta z finančného trhu z dlhodobej histórie obsahujúcej aj niekoľko kríz a bublín, a to priemernú výšku inflácie 3 % p.a., priemernú výšku bezrizikovej sadzby 4 % p.a. a priemernú výšku výnosu akciových trhov 8 % p.a. a chceme zabezpečiť, aby inflačne indexovaná anuita z 2. piliera bola minimálne vo výške dôchodku z 1. piliera, zistíme, že kritickou dĺžkou sporenia je zhruba 25 rokov. To znamená, že sporenie do 2. piliera by sa ešte oplatilo dnešným štyridsiatnikom.
Ak si však občan myslí, že miera náhrady 45 % je dlhodobo neudržateľná a v priebehu 20 rokov príde ku generačnej výmene politikov a občania budú sofistikovanejší, tak si zrejme stanoví ako kritérium, že 1. pilier bude čisto solidárny, čiže, bude poskytovať dôchodok len vo výške životného minima, čo zodpovedá približne 30 % miere náhrady. V takom prípade sa mu nevyhnutné obdobie sporenia skráti zhruba na 19 rokov, a teda systém by sa oplatil ešte aj dnešným 46-ročným sporiteľom.
Práve miera náhrady vyplácaných dôchodkov z 1. piliera v budúcnosti je základnou neznámou takejto ekonomickej kalkulácie a predstavuje najväčšie riziko. Riziko spojené s investovaním do akcií v dlhodobom horizonte je dokázateľne veľmi nízke a práve obdobia počas kríz sú najlepšími obdobiami na začatie sporenia na akciových trhoch. Spochybňovanie významu akciových trhov nemá žiadny zmysel, pretože to by sme zašli do podstaty fungovania ekonomickej výmeny tovarov a služieb medzi obyvateľstvom, deľby práce a teórie efektívnosti.
Po poslednej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa však princíp sporenia na dôchodok, fungujúci vo všetkých vyspelých krajinách, poprel. DSS-ky nebudú môcť investovať do akcií ani do dlhopisov s dlhšou splatnosťou. Ak predpokladáme, že by sa nejakým zázrakom podarilo DSS-kám v dlhodobom horizonte prekonať infláciu cca o 1 percentuálny bod ročne, prídeme k záveru, aby sa nám oplatilo vstúpiť do 2. piliera, vyžadovalo by to od nás viac ako 50-ročné obdobie sporenia,. A to je prakticky nerealizovateľné.
Princípom sporenia na dôchodok je výrazné prekonanie inflácie. Občania majú veľa možností, ako sa zabezpečiť na starobu. Podnikatelia vybudovaním podniku, ktorý predajú alebo prenechajú svojim potomkom, majitelia nehnuteľností ich prenájmom alebo predajom za obrátenú hypotéku a stredná trieda najmä sporením na finančných trhoch. Práve táto alternatíva sa v najvyspelejších krajinách masívne využíva a dobrovoľné formy sporenia sú hlavným nositeľom budúcich dôchodkov a katalyzátorom ekonomického rastu.
Keďže 2. pilier v terajšej podobe už stratil ekonomický zmysel (odhliadnuc od možností dedenia v ňom), občania v ňom zotrvávajú podľa mňa hlavne preto, že sa im nepáči, akými neférovými prostriedkami ich vláda chce odtiaľ dostať. Ak by totiž vláda chcela skutočne zachovať čo najdlhšie zásluhový charakter systému, a napríklad aj napraviť odvodovú nespravodlivosť spôsobenú platením dvojnásobných odvodov do Sociálnej poisťovne poistencami, ktorí sú len v 1. pilieri, mala čestne povedať, že chce 2. pilier zrušiť, a to aj za cenu straty preferencií. Systém nepotreboval "kvázi bezpečnosť". Tá bola riešená dlhodobým investičným horizontom, pretože už volatilita 6-ročných výkonností akciových indexov dosahuje nižšie hodnoty ako ich priemerná hodnota. Takýmito kľučkami len 2. pilier znefunkčnila, a teda cielené efekty sa v budúcnosti nedostavia. Náklady na jeho prevádzku však zostali. Jediným riešením dôchodkovej problematiky je reforma priebežného systému a jeho transformácia na čisto solidárny systém, čiže, vyplácanie minimálneho dôchodku len občanom, ktorí sú na to odkázaní a predlžovanie veku odchodu do dôchodku kopírujúceho predlžujúci sa stredný vek dožitia. To všetko za súčasnej masívnej podpory dobrovoľných foriem sporenia na dôchodok a bez povinného kapitalizačného 2. piliera. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie.
A na záver vysvetlenie pre pána Muňka. Výraz sporenie sa používa na vyjadrenie procesu dlhodobého a pravidelného investovania malých peňažných súm na finančných trhoch.
Roman Scherhaufer