Slovensko dnes pokrýva prakticky sto percent svojho importu ropy, plynu a jadrového paliva z jedného zdroja, ktorým je Rusko. Naša energetika a hospodárstvo sa tak v rámci zoskupení, ktorých sme členom, teda EÚ, OECD a NATO, stali raritou. Pretože pokrývať zhruba tri štvrtiny svojej celkovej energetickej bilancie dodávkami len z jedného externého zdroja bolo vždy považované za problematické. Či už z politického, bezpečnostného alebo ekonomicko-konkurenčného hľadiska.
Na druhej strane bola a zatiaľ ešte stále je táto závislosť do značnej miery vyvažovaná veľmi silným postavením Slovenska pri tranzite ruského plynu na trhy EÚ. Avšak strategické rozhodnutie ruskej strany čo najviac eliminovať prepravu ropy a plynu cez Ukrajinu a Bielorusko sa priamo dotýka aj slovenského tranzitu. Keďže tieto plány sú postupne deklarované a systematicky realizované už od roku 2000, dá sa predpokladať, že Kremeľ a ruské spoločnosti svoj cieľ najneskôr do roku 2015 aj naplnia. Či už nový ruský ropovod z Uneči do Primorska, alebo plánované plynovody cez Baltské a Čierne more môžu mať negatívny dosah na dodávky a tranzit uhľovodíkov cez Slovensko. Spolu s nedostatkom energetických výrobných kapacít po odstavení dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach a narastajúcim dopytom po elektrine doma aj v blízkom okolí sú to najväčšie výzvy na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska pre najbližšie roky.
Júnový okrúhly stôl o domácich zdrojoch energetických surovín v Bratislave však naznačil, že okrem diverzifikácie dovozov uhľovodíkov, intenzívneho dialógu s Ruskom, Ukrajinou, susedmi z V4 a v rámci EÚ, je možné týmto zmenám aspoň čiastočne čeliť aj s pomocou domácich zdrojov. Ukazuje sa, že slovenské podzemie ukrýva doteraz netušené zásoby uránu, ktoré postačujú na niekoľko desaťročí prevádzky domácich reaktorov. Aj keď sú tieto ložiská ešte stále len v štádiu prieskumu, už dnes je potrebné viesť serióznu a komplexnú, avšak nepredpojatú odbornú a verejnú diskusiu o možnostiach ich ťažby a využitia. Ak sa ukáže, že nie je možná bez radikálnych a nenávratných zásahov do ekológie a spoločenskej hodnoty dotknutého územia, tak táto cesta pre posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska ostane "zarúbaná".
Ťažba by nemala zmysel ani v prípade, ak by sa vyťažená surovina mala len vyvážať, bez pridanej hodnoty a krytia domácich potrieb. Avšak ju hneď teraz, v zárodku odmietnuť, bez dôkladnej analýzy, by bola chyba. Naši českí susedia doteraz pokračujú v ťažbe uránu síce už len v jednej bani, ale aj vďaka nej získavajú ročne desiatky ton uránového koncentrátu, ktorý je v štátnych hmotných rezervách pripravený na pokrytie budúcich potrieb.
Rovnako by bolo chybou, ak by sme pri riešení našich energetických potrieb a bezpečnosti aj naďalej zabúdali na domáce obnoviteľné zdroje a podporu technológií v tejto oblasti. V tomto smere máme veľmi veľa dlhov a nedoriešených problémov. Radšej v rozumnej miere podporovať domácich producentov z domácich obnoviteľných zdrojov, ale aj ťažbu domáceho uhlia, ako preplácať dovážanú ropu či plyn. Radšej podporme sami seba, aj s použitím európskych fondov. Hlavne vytvorme čo najvhodnejšie legislatívne prostredie pre domáci prieskum a produkciu energetických surovín, vrátane obnoviteľných, čo často je oveľa dôležitejšie a hlavne lacnejšie, než priama finančná podpora. Navyše podpora a rozvoj jadrovej energetiky a súčasne aj technológií založených na obnoviteľných zdrojoch môže priniesť zaujímavé synergické efekty. Príkladom môže byť využitie tepelných čerpadiel. To je optimistický odkaz od spomínaného okrúhleho stola.
(Autor je riaditeľ Sekcie energetických činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.)
Karel Hirman