Ako reagovať na grafy, z ktorých sa nenajeme

Po tom, čo na začiatku júna revidovala Európska centrálna banka svoju internú prognózu tohtoročnej recesie v Eurozóne (-4,1 až -5,1 %), pristúpila k revízii tohtoročných vyhliadok slovenského hospodárstva Národná banka Slovenska (-4,2 %), ministerstvo financií (-6,2) aj Medzinárodný menový fond (-4,5 %).

Pre úplnosť je na mieste dodať, že ide o prvý negatívny výsledok slovenského hospodárstva po piatich za sebou nasledujúcich rokoch reálneho rastu prevyšujúceho 5 % (v rokoch 2006 a 2007 výrazne), a po ôsmich hojných rokoch, keď reálna expanzia prevyšovala trojpercentnú hranicu. Pohľad na takúto perspektívu, ako aj na železnú nevyhnutnosť sínusoidy hospodárskeho cyklu uberá týmto správam na senzačnosti, ktorú môže na prvý pohľad vyvolávať kontrast vlaňajšieho rastu a tohtoročného poklesu. Dôležitejšie než hodnotenie grafickej reprezentácie zmeny, ktorej v tomto roku čelí celý starý kontinent, je zamyslenie sa nad tým, čo tieto grafy môžu znamenať, no najmä, ako na ne reagovať.

Slovensko je malou a otvorenou ekonomikou. Viac ako 85 % nášho vývozu smeruje do krajín 500-miliónovej Európskej únie, viac než polovica do krajín platiacej spoločnou európskou menou. Aj z tohto pohľadu bolo pre Slovensko prijatie eura nielen logickým krokom završujúcim už taký vysoký stupeň hospodárskej integrácie (o krajine svojich obchodných partnerov rozhodli súkromné firmy v slobodných obchodných transakciách). Ako sa presviedčame už v prvých mesiacoch, vďaka šťastnému načasovaniu je prijatie eura aj jedným z dôležitých prínosov pre čo najbezproblémovejšie zvládnutie tejto recesie. A to nielen pre kurzovú a úrokovú stabilitu. Ani rekordné oslabenie domácich mien nepomohlo Maďarsku ani Česku vyhnúť sa viac než pätinovému medziročnému poklesu priemyselnej produkcie. Kurzové turbulencie prispeli k zvýšeniu inflácie u susedov, obratom aj k vyšším základným sadzbám (3,75 % v Poľsku, 9,50 % v Maďarsku aj v Rumunsku), ktoré predstavujú dodatočnú brzdu pre domáci rast. Z tohto pohľadu je vďaka uvoľneniu menovej politiky ECB Slovensko v neporovnateľne výhodnejšej pozícii. V apríli bolo podľa NBS úročenie nových prevádzkových úverov podnikateľom oproti vlaňajšiemu augustu o viac než 3 percentuálne body nižšie (2,3 %). Netreba preto zabúdať na oproti susedom citeľnejší príspevok našej ECB k zmierneniu tohtoročnej recesie. To, že Slovensko so stabilitou člena eurozóny ponúka nadnárodným koncernom so závodmi vo viacerých krajinách, ilustrujú odvetvia "výroba rafinovaných ropných produktov" a "výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov", ktoré sa už od februára tešia medziročnému rastu produkcie. Ten možno len sťažka pripísať tak výrazne oživenému dopytu, viac ho možno hľadať v geografickej optimalizácii výrobných kapacít.

Pri populárnej kritike tohtoročných revízií vyhliadok slovenského rastu je dobre si pripomenúť, na akom pohyblivom piesku sa ocitli základné vstupné predpoklady: kým ešte vlani v lete ECB dúfala, že eurozóna sa vyhne recesii, v decembri pripustila pokles v rozsahu do -1 %, na jar ju revidovala na -2,2 až -3,2, už na začiatku júna na -4,1 až -5,1 %. Súdiac podľa rozsahu poklesu priemyselnej produkcie v eurozóne je táto recesia dvojnásobne vážnejšia, než tá zo začiatku deväťdesiatych rokov.
Slabšia než očakávaná výkonnosť ekonomiky a sprievodné cyklické oslabenie rozpočtových príjmov nútia domáce vlády k rozpočtovej reštrikcii, či už dobrovoľnej v mene udržania zdravého tempa zadlžovania, a teda aj dôvery veriteľov (Česko, Poľsko), alebo vynútenej existenčnou závislosťou od záchrannej pomoci MMF (Maďarsko, Lotyšsko). Po vlaňajších udalostiach na svetových trhoch je aj pre proces postupného znižovania pomeru bilančných súm k vlastnému kapitálu citeľne obmedzená absorpčná schopnosť trhu štátnych dlhopisov. Tá pripomína, že schopnosť zadlžovať sa v zlých časoch nie je neobmedzená a rozhodne nesie nemalú cenu. Napríklad aj v riziku zhoršenia ratingu a rizikových prirážok, nárastu dlhodobých úrokových sadzieb. Aj pre roky návyku na deficitné hospodárenie v dobrých časoch tak stredoeurópske vlády nemajú v plnej miere k dispozícii učebnicový "automatický stabilizátor" uvoľnenia rozpočtovej politiky, a aj v zlých časoch musia s poklesom príjmov škrtať aj rozpočtové výdavky. Tomu sa nevyhne ani Slovensko. Kým napríklad v Česku je poučením z tejto krízy aj nutnosť rozpočtových reforiem (V. Tomšík), na Slovensku pripomína, že na to, aby sa v zlých časoch dalo siahnuť na učebnicový automatický stabilizátor uvoľnenej rozpočtovej politiky, treba v dobrých časoch šetriť, hospodáriť s prebytkami.

Pre malé a otvorené ekonomiky, akou je Slovensko, sú dvoma najdôležitejšími protikrízovými opatreniami posilnenie konkurencieschopnosti a udržanie zdravia verejných financií. Postavenie pripravovanej revízie tohtoročného rozpočtu na skeptickejšom výhľade pre tohtoročný rast zodpovedá pravidlu obozretnosti, ktoré káže počítať s tým najhorším. Aby sme podľa anglického porekadla mohli dúfať v to najlepšie, netreba zabúdať na úvodné pasáže z hodnotenia ratingovej agentúry Standard and Poor's. Keď Slovensku v decembri 2008, uprostred turbulencií na svetových trhoch, zvýšila ratingovú známku, okrem prijatia eura to pripísala aj vybudovaniu prostredia priaznivého pre investorov a podnikanie ("business-friendly"). Ako sa ukazuje, reformy, pred ktorých zvrátením už vtedy ratingová agentúra varovala, vytvorili vhodnú pôdu nielen pre najlepší rating v regióne, ale aj pre vyššiu flexibilitu štátneho rozpočtu pri vyrovnávaní sa s cyklickým oslabením rozpočtových príjmov.