Ľady na súdoch sa pohli. Staré prípady, ktoré ležali na súdoch päť až desať rokov, sa začali ukončovať. Občania to pocítili sami, po rokoch čakania majú mnohí zrazu súdne rozhodnutie. Pritom stačilo zdanlivo tak málo, elektronická kontrola a nariadenie, aby každý sudca musel začať povinne pojednávať aj staré prípady.
Toto je prvý účinný hasiaci prostriedok na oheň zvaný staré prípady a platenie miliónov ako odškodné občanom, ktorí sa nedokážu domôcť svojej pravdy a spravodlivosti na slovenských súdoch. Malý príklad na košickom krajskom súde - pri odchode poslednej ministerky Žitňanskej na civilnom úseku jeden senát dlhé roky pred sebou tlačil 800 prípadov, dnes je to po dvoch rokoch iba dvesto. Rovnako po mojom nástupe len na tomto súde sa podarilo vyriešiť 4 000 starých prípadov. Takto môžeme ísť súd po súde. Jednoducho ľady sa pohli a zaujímavé je, že najviac problémov a starých prípadov som zdedil na súdoch, ktoré viedli politickí prisluhovači. Proste stačilo velebiť ministra a o súd a sťažnosti občanov sa už nemuseli predsedovia starať.
Na poradách s predsedami súdov sa už nepolitikárči ako v minulosti za éry mojich predchodcov, ale bodom číslo jeden je už dva roky iba právo na spravodlivý a rýchly proces. Jediná otázka, ktorá ma zaujíma, je, prečo sudca s obrovskými výhodami nepojednáva. Veď to je jeho jediná úloha - rozhodovať, nie politikárčiť a schôdzovať.
Na záver si dovolím pousmiať sa nad tvrdeniami typu, že nič nerobím alebo že robím chyby. Možno mojou najväčšou chybou je poukázanie na obrovské omyly predchodcov a na ich stavanie prázdnej mediálnej bubliny o justičnej reforme, ktorá však v praxi spľasla.
Štefan Harabin je ministrom spravodlivosti