S odstupom jeden a pol roka Ukrajinci opäť rozhodujú o zložení parlamentu. Je však celkom možné, že nedeľňajšie predčasné voľby, ktoré sú len vynúteným kompromisom aspoň na dočasné zmiernenie ostrého konfliktu prezidenta Viktora Juščenka a premiéra Viktora Janukovyča, prinesú iba potvrdenie poradia na prvých troch miestach z vlaňajších marcových volieb. Napovedajú tomu dlhodobo výsledky predvolebných prieskumov.
Stále vedie Janukovyčova Strana regiónov, označovaná za proruskú a dominujúca na prevažne ruskojazyčnom východe a juhu 47-miliónovej Ukrajiny. Nasleduje zoskupenie stále populárnej expremiérky Blok Julije Tymošenkovej (BJUT), ktorý má najväčšiu podporu najmä na západe Ukrajiny a v jazykovo zmiešanom centre krajiny. Za nimi stále zaostáva proprezidentský blok Naša Ukrajina -- Ľudová samoobrana (NU -- NS) zväčša s podobným elektorátom ako BJUT. No na rozdiel od Tymošenkovej a Janukovyča najvýraznejšie vystupuje za zblíženie Ukrajiny s EÚ a dokonca aj za členstvo v NATO.
Tohtoročná politická a ústavnoprávna kríza, za ktorou bol nekompromisný boj dvoch Viktorov a ich spojencov o moc a kompetencie, nemala na prekvapenie výraznejší vplyv na sympatie inak nedôverčivých Ukrajincov. Tí už majú svoje skúsenosti, a zväčša nie najlepšie, s vlastnými politikmi, takže len tak ľahko máločo zmení ich rozhodovanie. Veď aj konflikt medzi hlavou štátu a premiérom sa našťastie týkal hlavne obidvoch politikov a ich spojencov, hoci pri jeho kulminácii hrozili aj násilnosti s použitím zbraní.
Ukrajinci sú totiž hlboko rozčarovaní z vývoja po oranžovej revolúcii, od ktorej si mnohí sľubovali zlepšenie domácich nenormálnych pomerov aj ťažkých podmienok života. Byrokracia a korupcia naďalej prekvitajú ako v časoch prezidenta Leonida Kučmu, rovnako ako výrazné zasahovanie štátu do ekonomiky a veľmi sa nezlepšila ani situácia s podmienkami na podnikanie. Napriek opätovnému vysokému rastu ekonomiky drvivá väčšina obyvateľov to nepociťuje na svojej životnej úrovni. Získanie väčšej slobody a plurality v spoločnosti, ako jeden z hlavných prínosov prodemokratickej revolúcie, v tejto situácii až tak nedokážu doceniť. Podobne ako možnosť slobodne si zvoliť parlament, čo napríklad v susednom Rusku stále nie je samozrejmosťou. Vari najviac sklamal svojou nerozhodnosťou a bezzásadovosťou práve Juščenko, hrdina masových protestov proti sfalšovaným prezidentským voľbám pred tromi rokmi. Podobne ako rozpad oranžového tábora kvôli prehnaným osobným ambíciám a mocenským chúťkam.
Najdôležitejšou otázkou víkendových volieb na Ukrajine nie je ani tak to, či Strana regiónov potvrdí svoje vlaňajšie víťazstvo, opäť vytvorí koalíciu a Janukovyč zostane premiérom. Ak by sa tak stalo, bola by to ďalšia politická porážka Juščenka. Ten totiž vlastne vyprovokoval predčasné voľby umelým rozpútaním konfliktu a spochybňovaním legálne zvoleného parlamentu. Aj keď prezidentove dekréty o jeho rozpustení podľa všetkého neboli v súlade s ústavou a jeho právomocami, do kúta zahnaná vládna koalícia Strany regiónov so socialistami a komunistami napokon chtiac-nechtiac pristúpila na nové voľby. Hlavným dôvodom ich konania bez ohľadu na zvolené metódy je totiž snaha prezidenta ako angažovaného tútora NU -- NS obnoviť vládnutie oranžových síl spolu s Tymošenkovou. Pre Ukrajincov je však hlavné to, aby ich politici dostali konečne rozum, rešpektovali výsledky volieb a v krajine bola stabilita s perspektívou realizácie reforiem.
Martin Benko, Bratislava -- Kyjev