Ministrovi Kalouskovi sa jednoznačne podarí ďalej rozvíriť diskusiu nad reformou daňového systému s účinnosťou od roku 2010. Ak sa pozrieme na načasovanie diskusie, je to ústupok od súčasných diskusií o nastavení novej základnej dane z príjmov fyzických osôb, teda či mať sadzbu 15 alebo 12,5 percenta a nutné kompenzácie. Samotný návrh sa zameriava predovšetkým na cieľ znížiť administratívne zaťaženie daňových poplatníkov a štátnej správy cestou maximálneho zjednodušenia. Pri čítaní materiálu ma však zarazil návrh stability -- "nemeniť základ dane, len upravovať výšku odpočítateľných položiek".
Odpočítateľné položky? Blízky koniec mýtov
Pri diskusii nad odpočítateľnými položkami sa mi vždy objaví graf z publikácie Entering the EU (Dušek a Jurajda et. al v CERGE-EI v roku 2004), ktorý poukazuje na počet slov a výnimiek v texte zákona o dani z príjmu, ako pribúdali jednotlivé novely. Faktom je, že počet odpočítateľných položiek dosiahol číslo 114 v roku 2008. Pre niekoho je to malé číslo, určite je zaujímavé pri porovnaní s číslom 40 z roku 1993.
Ministerstvo dnes predkladá na diskusiu zoznam 117 odpočítateľných položiek spolu s ich dosahmi na rozpočet, vo výške vyše 30 mld. Kč, t. j. viac ako 3 percentá plánovaných daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2008. Prehľad ponúka aj vysvetlenie rastu odpočítateľných položiek, pri necelej polovici odpočítateľných položiek predstavujú ušlé dane menej ako 50 miliónov korún ročne, tak prečo nepridať ďalšie, veď to nebolí.
Avšak takto formulovaný prehľad nie je šťastný pre samotnú diskusiu. Poukazuje totiž aj na systémové položky, ktoré rušiť nemožno (napríklad oslobodenie dvojitého zdanenia či pikantnejšie oslobodenie príspevkov, naturálneho plnenia a výdavkov europoslancom) alebo to nemá zmysel (napríklad dávky vyplácané štátom či príjmy štátnych fondov -- čo keby začali znižovať svoje zisky?).
Návrh stability je klamný
Ministerstvo si kladie za cieľ dosiahnuť zjednodušenie systému a jeho zafixovanie. Chce meniť iba parametre. Čo pod tým ministerstvo chápe? "Napríklad odpočítateľné položky ako nástroj sociálnej a ekologickej politiky." Je zrejmé, že nás nečaká koniec odpočítateľných položiek a celý humbug je v podstate zbytočný. Nebojme sa však, lebo ministerstvo kontruje nástrojom pravidelnosti, bude pravidelne posudzovať opodstatnenosť a rušiť nepotrebné opatrenia. Bohužiaľ, nebude to závisieť od samotného pravidla, ale pravdepodobne od ministerstva.
Je tu ďalší parameter -- samotná percentuálna sadzba. Musím priznať veľkú mieru prekvapenia, pretože sadzba sa má podľa návrhu opäť stanoviť podľa potrieb rozpočtu pri jeho schvaľovaní. Ministerstvo sa domnieva, že zachová jednoduchosť a zrozumiteľnosť zákona. Pokiaľ však vezmeme do úvahy schvaľovací proces štátneho rozpočtu, dochádza pravdepodobne k porušenie jedného bodu desatora -- včasnosti. Možno chce ministerstvo naznačiť perspektívu na viacročné rozpočty. Stanovenie sadzieb je síce fiškálny nástroj, ale sa nedomnievam, že formulácia "zmena sadzby podľa potrieb rozpočtu" prispeje k väčšej flexibilite fiškálnej stabilizačnej politiky a stability príjmového rámca štátneho rozpočtu.
Kam ďalej s diskusiou?
Napriek tomu ide o ambiciózny návrh aj s pozitívnymi dosahmi predovšetkým v oblasti reformy inštitucionálnej správy a daňového procesu. Avšak ministerský návrh, predstavený vo štvrtok (3. apríla), mal jednoznačne prísť skôr. Na jednej strane chápem "neskoršie" načasovanie ako reakciu na menšinovú pozíciu súčasnej vlády, jej neskoršie ustanovenie, neľahkú koaličnú prípravu a vyčerpávajúce schválenie zákona o stabilizácii verejných rozpočtov v parlamente. Zásadná diskusia by však mala smerovať do výdavkov v sociálnej oblasti a oblasti dôchodkov. Dúfajme, že táto rodiaca sa diskusia sa nestratí v samotnom reformnom úsilí.
Jaromír Šindel, hlavný analytik Citibank Europe