Pražské stávkové kancelárie na výsledkoch prvého kola českých prezidentských volieb rozhodne neprerobili. Víťaz z nich totiž nevzišiel, a tak nemuseli ani vyplácať výhry. Kurz na kandidáta ODS Václava Klausa bol 1:2, kým na kandidáta KSČM Miroslava Kříženeckého až 1:99.
Nebolo však potrebné byť veľkým znalcom miestnych politických pomerov, aby človek predpovedal, že šanca na výhru bude v tomto prípade minimálna. Totiž možnosť, že prvé kolo českých prezidentských volieb sa stane aj posledným, sa javila ako nepravdepodobná už od samého počiatku, teda od vlaňajšej jesene, keď sa o tejto téme začalo po prvýkrát hovoriť intenzívnejšie. Príčina tkvie rovnakou mierou v súčasnej rozdrobenosti politickej scény i v spôsobe voľby. V Českej republike, na rozdiel, napríklad, od Slovenska, prezidenta volí parlament -- a v parlamentoch, ako je známe, pokušenie na akúsi stranícku voľbu nad racionálnou dohodou politických síl neraz víťazí. Nájsť riešenie je ťažšie o to viac, ak sa vládna koalícia v snemovni opiera iba o najtesnejšiu väčšinu jedného hlasu, ako je to od leta u našich českých susedov.
Václav Havel, ktorého prezidentský mandát po dvoch volebných obdobiach definitívne vyprší 2. februára, v reakcii nad stredajším priebehom voľby uviedol, že "nie je žiadnou tragédiou". S tým možno súhlasiť. Ale iste nie je ani dôvodom na veľkú radosť. Ba možno predpokladať, že v čase, ktorý zostáva do nového volebného pokusu členov oboch komôr českého parlamentu -- hovorí sa o dvoch týždňoch -- vypláva na povrch ešte mnohé.
Vzťahuje sa to predovšetkým na českú sociálnu demokraciu, ktorá vraj hlavne z iniciatívy predsedu strany a premiéra Vladimíra Špidlu do prvého kola nominovala nepríliš presvedčivého politika Jaroslava Bureša, aby "vyšachovala" z hry iného potenciálneho kandidáta, dnes politického dôchodcu Miloša Zemana. Sila špidlovcov sa teraz bude preverovať, keď existujú náznaky, že táto strana je rozpoltená.
Štvrtým do partie v prvom kole volieb bol Petr Pithart ako kandidát ľudovcov. Vo finále sa v priamom súboji stretol s Václavom Klausom, ale ani jeden napokon v pléne nezískal dostatočnú podporu. Až tretina poslancov a senátorov v ňom nedala hlas nikomu. I to je príznačné. Pošuškáva sa, že ak sa situácia nemá opakovať, bude treba viac diskutovať s poslancami komunistickej strany.
V každom prípade sa bezvýsledná prezidentská voľba odrazí na politickom ruchu nasledujúcich dní. Hovorí sa o nutnosti zvolať najrôznejšie rady, kluby, celoštátne konferencie, predsedníctva, grémiá atď, a ktovie, ako sa všetky orgány politických strán nazývajú, a hľadať riešenie. Myšlienka priamej voľby prezidenta občanmi príde však na pretras zrejme až vtedy, ak by neúspešné bolo i druhé hlasovanie. To by však už bola situácia závažnejšia i zahraničnopoliticky. Zjavia sa v ňom noví kandidáti? Miloš Zeman? Otakar Motejl? Pravdepodobne áno.
Nad Pražským hradom svieti už od konca novembra veľké červené neónové srdce. Inštalácia tohto "umeleckého diela" sa vo verejnosti nestretla s veľkým pochopením i pre dvojznačnosť jeho významu. Terajší hradný pán však bol "za" -- aspoň teda do skončenia svojho prezidentského mandátu, do ktorého už naozaj veľa času nezostáva. Skupina študentov v predvečer voľby z recesie jednu stranu srdca obalila čiernou izolačnou páskou a nad Prahou razom svietil veľký otáznik. Tak sa postarali o netradičný symbol prezidentských volieb. A aj keď ich radosť kvôli príchodu polície netrvala dlho, nesvietiaci otáznik nad Hradčanmi zostáva aj naďalej. Ba možno prežije i srdce.
StoryEditor