Globálny nedostatok likvidity a úverovej schopnosti, ktorý sa začal vlani v auguste, sa v posledných týždňoch vyostril. To možno ľahko dokázať: v Spojených štátoch, eurozóne a vo Veľkej Británii sú rozpätia medzi úrokovými sadzbami LIBOR (za ktoré si banky požičiavajú navzájom) a úrokovými sadzbami centrálnych bánk -- ako aj štátnych dlhopisov -- mimoriadne vysoké a od začiatku krízy vzrástli. To signalizuje napätie a nedôveru medzi jednotlivými stranami.
Zlyhanie významných bánk
Samozrejme, významné centrálne banky naliali do komerčného bankového sektora desiatky miliárd likvidity a Federálny rezervný úrad USA, Bank of England a Bank of Canada znížili úrokové sadzby. Zhoršujúce sa finančné pomery však ukazujú, že táto politická reakcia zlyhala.
Nie div, že centrálne banky sú zoči-voči najvážnejšej kríze od nástupu finančnej globalizácie čoraz zúfalejšie. Nedávne ohlásenie koordinovaných injekcií likvidity zo strany Fedu a štyroch ďalších významných centrálnych bánk je, úprimne povedané, príliš málo príliš neskoro.
Tieto opatrenia nedokážu medzibankové napätie výrazne znížiť, pretože menová politika nedokáže riešiť problémy, z ktorých kríza vyplýva. Nejde len o chýbajúcu likviditu, teda problémy finančných inštitúcií s krátkodobými pasívami a dlhodobejšími nelikvidnými aktívami. Problémy s úverovou a platobnou neschopnosťou má oveľa viac ekonomických aktérov vrátane miliónov nadmerne hypotékovo zadlžených domácností v USA, Británii a eurozóne, stoviek zbankrotovaných poskytovateľov podradných hypoték, rastúceho počtu ohrozených staviteľov domov, mnohých špekulatívne obchodujúcich a v súčasnosti ohrozených finančných inštitúcií a tiež čoraz viac firiem v podnikovom sektore.
Do recesie bez ohľadu na Fed
Zároveň platí, že peňažné injekcie nemôžu priniesť riešenie všeobecnej neistoty finančnej sústavy, v ktorej globalizácia a sekuritizácia viedli k nedostatku transparentnosti, ktorá podkopala spoľahlivosť a dôveru. Kto svojim finančným protistranám nedôveruje, nebude im chcieť požičať bez ohľadu na to, koľko má peňazí.
USA v súčasnosti smerujú do recesie bez ohľadu na to, čo urobí Fed. Vzhľadom na kumulovanie reálnych aj finančných ťažkostí -- vôbec najhoršia recesia bytovej výstavby, ropa za 90 či viac dolárov za barel, vážny pokles úverovej schopnosti, klesajúce investície zo strany podnikového sektora, spotrebitelia bez úspor a s dlhovým bremenom, zmietanie niekoľkými negatívnymi šokmi -- je recesia nevyhnutná. Keď sa americká nákaza rozšíri, aj ďalšie ekonomiky budú klesať.
Na zmiernenie dôsledkov recesie USA a globálneho ekonomického poklesu by Fed a ďalšie centrálne banky mali agresívnejšie škrtať sadzby a nespoliehať sa na neveľké injekcie likvidity, ktoré sú odsúdené na neúspech. Decembrový škrt Fedu o 25 bázických bodov bol oproti tomu, čo je potrebné, nepatrný; podobné zníženia zo strany britskej a kanadskej centrálnej banky neznamenali ani len začiatok riešenia vzostupu nominálnych a reálnych úverových sadzieb, ktorý vyvolalo prudké zvýšenie sadzieb LIBOR. Centrálne banky mali ohlásiť koordinované zníženie o 50 bázických bodov, aby signalizovali serióznosť svojho odhodlania zabrániť celosvetovému tvrdému pristátiu.
Chybou je aj rozhodnutie Európskej centrálnej banky sadzby neznižovať -- či jej sebaklam, že by ich mohla zvýšiť, len čo prejde údajne "prechodný" úverový nedostatok. V čase, keď praskajú bubliny bývania, ceny ropy sú vysoké a silné euro už brzdí rast, ECB sa vlastne len ubezpečuje, že došlo k prudkému spomaleniu eurozóny.
Nesprávne zamerané opatrenia
Akokoľvek, opatrenia nedávno ohlásené Fedom a ďalšími centrálnymi bankami sú nesprávne zamerané. Dnešným finančnými trhom dominujú nebankové inštitúcie -- investičné banky, fondy peňažného trhu, hedgeové fondy, hypotékoví veritelia neprijímajúci vklady, tzv. štruktúrované investičné nástroje, ba aj investičné fondy štátov a samospráv -- ktoré nemajú k likviditnej podpore centrálnych bánk priamy ani nepriamy prístup. Všetkým týmto nebankovým inštitúciám teraz hrozí potenciálne riziko runu na likviditu.
Americká legislatíva Fedu striktne zakazuje úverovanie nedepozitných inštitúcií, okrem stavu núdze. To je však spojené so zložitým a ťažkopádnym schvaľovacím procesom a s požiadavkou vysoko akostného kolaterálu. Fed doteraz nikdy v histórii nedepozitným inštitúciám nepožičal.
Riziko akéhosi ekvivalentu runu na banku v prípade nebankových finančných inštitúcií vzhľadom na ich krátkodobé pasíva a dlhodobejšie a nelikvidné aktíva rastie -- ako naznačujú nedávne runy na niektoré banky (Northern Rock), fondy peňažného trhu, štátne investičné fondy a hedgeové fondy, ktoré boli v problémoch. Existuje malá šanca, že banky týmto nebankovým ústavom požičajú financie, ktoré si samy požičali od centrálnych bánk -- vzhľadom na vážne problémy samotných bánk a nedôveru voči nebankovým subjektom.
Na očistenie od súčasného marazmu a na vytvorenie zdravšej globálnej finančnej sústavy budú potrebné zásadné reformy v oblasti politík, regulácie a dohľadu. Samotná menová politika nemôže napraviť dôsledky nečinnosti regulačných a kontrolných orgánov počas úverovej hojnosti v posledných rokoch. Tvrdé pristátie USA a globálne spomalenie sú teda nevyhnutné. Oveľa rozsiahlejšie a rýchlejšie zníženie oficiálnych úrokových sadzieb môže nanajvýš ovplyvniť to, aký dlhý a vytrvalý bude tento pokles.
Nouriel Roubini, profesor ekonómie na Sternovej fakulte obchodu Newyorskej univerzity