Európa od Baracka Obamu očakáva priveľa

Európa si až na (stredoeurópske) výnimky želala víťazstvo Baracka Obamu, a to nebolo dobré znamenie, znižovalo mu to šance. Dávnejšie predtým si totiž želala víťazstvo Ala Gora a o štyri roky neskôr Johna Kerryho, a vieme, ako skončili v súboji s G. W. Bushom. Takže v "normálnej" situácii zistenie, že 93 percent Európanov chce víťazstvo Obamu, skôr znamenalo, že zo súboja odíde na štíte. Lenže nie sme v "normálnej" situácii. Odvrhnutie Busha, ktorého popularita je naozaj na dne, a zrútenie finančného systému pomohli zvíťaziť kandidátovi s obrovskou žičlivosťou v zahraničí.
Čo to môže znamenať pre európsky vzťah so Spojenými štátmi? Takmer okamžitú zmenu pohľadu na symbol americkej moci, a teda možnosť rozlíšiť antiamerikanizmus a "antibushizmus". George W. Bush predstavoval "americkú misiu" vedenia "vojny proti terorizmu" alebo "šírenia demokracie". Obama skôr predstavuje pre Európanov (a nielen pre nich) "americký sen", krajinu rovnakých šancí aj pre totálnych outsiderov.
Hospodársky kontext, v ktorom prichádza nová politická príležitosť, je však na obidvoch brehoch Atlantiku mimoriadne nepriaznivá a krízy väčšinou znamenajú sklon k ochranárstvu a ešte tvrdšiu konkurenciu (Boeing verzus Airbus a podobne). Môže však viesť k opačnému zisteniu, že v tejto kríze, ktorá má síce pôvod v Amerike, sú postihnutí všetci a musia teda koordinovať reakcie na ňu. Amerika štvrť storočia presadzovala deregulovaný gobalizovaný trh bez bariér. Nie je vylúčené, že európsky model koordinovaného a regulovaného trhu sa môže ukázať ako lepšia odpoveď na krízu.
Tretia zmena, dôležitá pre Európu, je prechod od jednostrannosti v zahraničnej politike s pomocou "koalície ochotných" na obnovenie dialógu s európskymi partnermi. Z listu ministrov zahraničných vecí adresovanému Barackovi Obamovi poznáme témy, o ktorých chcú rokovať: od životného prostredia cez energetiku po obchod. Nič nového pod slnkom. Hlavný test príde vo chvíli, keď sa 44. prezident USA obráti na Európanov so žiadosťou o podporu v hlavných medzinárodných bezpečnostných otázkach: Obama sľúbil stiahnutie vojakov z Iraku, ale dostane väčšiu podporu spojencov v Afganistane? Obama je ochotný vyjednávať s Iránom, ale čo budú európski spojenci ochotní urobiť, ak rokovania neprinesú výsledky? Európania čakajú od nového amerického prezidenta "vyváženejšiu" politiku v izraelsko-palestínskom konflikte. Podľa toho, čo Obama opakoval počas kampane, je pravdepodobné, že sa jej nedočkajú. Potvrdí Obama zámer minulej vlády s raketovým štítom v Poľsku a ČR a aké to bude mať následky na vzťah s Ruskom?
Už len spomenúť tieto otázky stačí na zistenie, že práve preto, že očakávania z "Obama efektu" sú také veľké, budú aspoň čiastočne sklamaní. A hlavne: Európania sa už nebudú môcť vyhovárať na Busha a oveľa ťažšie sa im bude hovoriť "nie". Bude tu opačné očakávanie z americkej strany, aby Európania preklenuli priepasť medzi rečami a skutočnosťou. A to znamená vedieť, čo vlastne Európa chce.