Výsledok miestnych a regionálnych volieb vo Francúzku prebudil vládnu pravicovú koalíciu z eufórie minuloročného víťazstva v parlamentných a prezidentských voľbách. Pravica prehrala v 11 najväčších mestách, zvíťazila len v troch (Marseille, Bordeaux, Nice). Pri rozšírenej bilancii je prehra ešte viac bolestivejšia -- v obciach nad 30-tisíc obyvateľov získala pravicová vládna koalícia len 124 miest, ľavica 183. A na regionálnej úrovni táto negatívna bilancia pokračuje -- z 22 regiónov je 20 pod ľavicovou kontrolou a zo 101 departementov ovláda ľavica 51.
Výsledky volieb si každý vykladá po svojom, pravica tvrdí, že nie je potrebné vyvodzovať ponaučenie na národnej úrovni, ľavica, naopak, hovorí o potrebe korigovať zmeny. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky 55 percent pravicových voličov si praje urýchlenie začatých reforiem oproti 47 percentám ľavicových voličov, ktorí žiadajú spomaliť reformy. Tento pomer nepoukazuje na skutočný dôvod prehry. Za tou stoja dve príčiny. Vedenie vládnej pravicovej UMP zvolilo nesprávnu predvolebnú stratégiu - postavilo úplne nové tváre oproti skúseným ľavicovým politikom, i za cenu prehry. Druhým dôvodom je nespokojnosť voličov s pôsobením prezidenta republiky, a nie s činnosťou vlády, čo potvrdzujú prieskumy. S pôsobením vlády je spokojných 55 percent Francúzov, pričom 64 percent si praje, aby Francois Fillon zostal predsedom vlády, a naopak, 45 percent si praje, aby prezident menej zasahoval do činnosti vlády. S jeho činnosťou je spokojných len 41 percent občanov.
Aké budú krátkodobé a dlhodobé dôsledky volieb?
Po prvé, dôjde k personálnej výmene predsedov dvoch najsilnejších politických strán. V druhej polovici roku 2008 bude kongres Socialistickej strany (PS), kde sa očakáva výmena predsedu Francoisa Hollanda - strana pod jeho vedením vlani prehrala parlamentné a prezidentské voľby. Favoritkou je Segolene Royal, ale silným kandidátom je i starosta Paríža Bertrand Delanoe, ako i znovu vychádzajúca hviezda - starostka Lille Martine Aubry. Ani víťazstvo v týchto marcových miestnych a kantonálnych voľbách nemôžu zachrániť Hollanda, pretože strana sa mu rozpadá, niektorí bývali členovia sú členmi pravicovej vlády. V pravicovej Únii za ľudové hnutie (UMP) je porážka vo voľbách dôvodom na výmenu predsedu Patricka Devedjiana a už sú známi aj dvaja možní kandidáti: Roger Karoutchi, Brice Hortefeux.
Samozrejme, výmena predsedov v dvoch najsilnejších stranách je citlivou otázkou, vzhľadom na to, že povedú strany do prezidentských a parlamentných volieb roku 2012. Predsedovia strán budú pravdepodobnými kandidátmi na prezidenta republiky a predsedu vlády, a teda budú určovať i predvolebnú stratégiu. Z dlhodobého hľadiska je na tom horšie Socialistická strana, pretože jej chýba reformný program a vizionárska osobnosť a tri prehraté prezidentské voľby za sebou nie sú tiež dobrou bilanciou. Rizikom je i fakt, že ju voliči začnú vnímať iba ako lokálnu stranu.
Rekonštrukciou prejde aj vláda. Odísť by mali tí členovia vlády, ktorí prehrali v komunálnych voľbách: minister školstva, ministerka hospodárstva, ministerka kultúry, štátna tajomníčka pre ľudské práva. Pravdepodobne bude platiť ten istý meter, ako keď musel odísť minister Alain Juppé po tom, čo v parlamentných voľbách neuspel. Paradoxom je, že Alain Juppé bol zvolený za starostu Bordeaux už v prvom kole (56 percent) a jeho návrat do veľkej politiky je len otázkou času.
Ďalším dôsledkom bude forma spolužitia lokálnych a regionálnych inštitúcií, kde má väčšinu ľavica, s pravicovou vládou. Decentralizácia v 80. rokoch dala viac právomocí miestnym a regionálnym inštitúciám a všetky vládne reformy musia prechádzať ich oponentúrou. Konflikty možno očakávať v oblastiach reformy školstva, sociálneho a zdravotníckeho systému.
Tieto voľby ukázali, že v nich išlo o klasický "stret" medzi pravicou a ľavicou. Francúzsky volič ukázal svoju konzervatívnosť -- strana stredu MoDem Francoisa Bayroua nedosiahla dostatočnú podporu.
Výsledok volieb jasne vymedzil hranice reforiem,teda kam až môže v nich zájsť prezident Nicolas Sarkozy., bez toho, aby úplne stratil dôveru voličov.
Francúzsko zostáva i naďalej rozdelené -- dôvodom je samotný prezident. A Sarkozy má len dve možnosti: ešte viac rozšíri miesto pre ľavicové osobnosti v rekonštruovanej vláde, a tým ľavicu rozbije, alebo spomalí a zmierni reformy. Dlhodobým rizikom je, že nebude otvorený potrebnému dialógu, čo z dlhodobého hľadiska môže viesť k prehre pravice v prezidentských a parlamentných voľbách roku 2012.
Pavol Jusko, Výbor pre medzinárodné vzťahy