Hlavným indikátorom podpory výskumu je percentuálny podiel z HDP danej krajiny investovaný do vedy. Väčšina rozpočtu - 62 percnt - sa spotrebúva v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii.
Európa vynakladá na výskum o tretinu menej peňazí ako jej hlavní konkurenti. Od roku 2000 stagnuje európsky priemer na hodnote 1,9 % z HDP, napriek 2,7-percentnému priemernému hospodárskeho rastu. Zaostáva teda za 3 percentami z Lisabonskej stratégie. Podľa nej by ekonomika spoločnej Európy už za tri roky mala byť najdynamickejšia a svetovo plne konkurencieschopná. Investície nad uvedený limit majú iba vo Švédsku (3,74 %) a Francúzsku (3,51 %).
Objem prostriedkov na výskum pod 1 % prevláda v novších členských krajinách únie. U nás dokonca iba okolo 0,5 % z HDP. Štruktúra financií je takisto rozdielna. Súkromný sektor dominuje v Luxembursku, vo Fínsku a v Nemecku. Tieto tri štáty už napĺňajú druhú cieľovú hranicu Lisabonskej stratégie. Dve tretiny výdavkov na vedu v nich financujú podnikateľské subjekty. V ostatných štátoch nateraz prevládajú verejné zdroje.
Spoločná Európa bez hraníc začína byť skôr o regiónoch. V súčasnosti ich je 268. Iba 21 z nich dnes dosahuje deklarovanú trojpercentnú mieru podpory výskumu a vývoja. Väčšinou sa nachádzajú vo vyspelejších členských krajinách. Prekvapujúco k nim patrí aj región stredné Čechy s investíciou do vedy na úrovni 3,4 % z HDP. Aj v ostatných krajinách v oblasti hlavných miest je podiel na vedu minimálne o tretinu väčší ako v ostatných častiach štátu.
Pozícia univerzít
Dnešné univerzity ešte stále preferujú špičkovú vedu pred praktickejšie orientovaným aplikovaným výskumom. Zaostáva transfer poznatkov do priemyselnej praxe. Vedeckovýskumní pracovníci skôr excelujú počtom publikácií a citácií ako realizovanými výsledkami alebo technológiami. Kvantifikovať vedecký výskum množstvom popísaného papiera je napokon oveľa jednoduchšie. Veda a výskum tak iba v obmedzenom rozsahu prispievajú novými impulzmi k hospodárskemu rozvoju regiónov a štátov. Okrem konzervativizmu vedcov k ďalším dôvodom určite patrí aj nepripravenosť praxe a iných potenciálnych užívateľov výsledkov výskumu.
Nielen v prírodných a technických vedách sú zmysluplné výstupy z výskumu schopné v súčasnosti vyprodukovať iba špecializované, obvykle interdisciplinárne kolektívy. Avšak neochota ich prakticky aplikovať u nás pretrváva. Mnohí to aj dnes pokladajú za jedno z mála privilégií akademickej profesie, v ktorej sa nezarábajú veľké peniaze. Nepociťujeme teda spoluzodpovednosť za rozvoj regiónu alebo hospodársky rast štátu prostredníctvom vedeckého bádania.
Výzvou súčasnosti sa ukazuje zmena orientácie vedeckovýskumnej bázy. Napriek tradičnej averzii a možnému rozčarovaniu. Efektívnejšie je však reflektovať aktuálne výskumné potreby podporujúce rozvoj územného celku ako sa spoliehať na filantropiu.
Definovanie problému
Regionálna správa musí vo väčšej miere identifikovať naliehavé témy výskumu, z ktorých vyplynie úžitok pre rozvoj územného celku. Štátne úlohy sa musia takisto angažovať vo výskume nevyhnutnom pre hospodárstvo krajiny. Ani základný výskum nestratí svoju vážnosť, keď sa viac orientuje na reálne výstupy. Nielen v prírodných a technických vedách. Hlavne v spoločenských a klasických humanitných odboroch. Zatiaľ sa zvyčajne skôr sústreďujú na analýzy, historické opisy a konštatovania.
Zabúdané dobové udalosti, vytrácajúce sa tradície treba vrátiť do života využitím moderných technológií. Múzea, zbierky i archívy musia svoj obsah skôr prezentovať. Nie ho iba katalogizovať. Efektívnejší výskum si nárokuje moderné prístroje a zariadenia, identifikáciu špičkových pracovísk, tvorbu centier excelencie.
Nová generácia doktorandov, ako vedcov zajtrajška, predpokladá doplniť obvyklú štruktúru univerzít o ústavy, ktoré sú bližšie k praxi, uľahčujú medzinárodnú spoluprácu a komercionalizáciu poznatkov. Vedecko-technologické parky navyše ponúkajú inkubátory mladým absolventom. Majú im uľahčiť aplikovať inovatívny potenciál na založenie vlastných podnikov, ktoré by sa o niekoľko rokov mohli stať významnejšími firmami. Táto tendencia sa nateraz často ukazuje ako zložitá.
Obmedzené bankové úvery limitujú investície na začatie výroby trhovo atraktívnejších produktov. Niekedy aj v prípade začínajúcich IT spoločností. Rizikový kapitál - zvlášť na výskum - sa stále ťažko zháňa, lebo banky sú opatrné, nepriaznivo nastavené proti neistým inováciám. Uvedené prekážky vedú k tlmeniu nadšenia mladých podnikateľov, najmä vo výskume a vývoji. Navyše činnosť firiem podlieha mnohým právnym obmedzeniam a regulačným mechanizmom. Nepovzbudzuje to mladých, nikto tesne po skončení školy netúži po postihoch za to, že prehliadol zákonné ustanovenie, právny predpis alebo smernicu o sociálnom poistení.
Recepty jestvujú
Naznačené systémové problémy sa iste dajú prekonať. Ťažšie sa mení prístup potenciálnych používateľov vedy. Univerzity sa obvykle pokladajú za zásobník najnovších poznatkov a pripravených inovácií čakajúcich na "chytré" firmy. Od výskumníkov sa očakáva, že za jednorazovú finančnú odmenu sa zrieknu autorstva. Kúpený produkt už do výroby ľahko zavedú firemní vývojoví pracovníci. Iba o tom však veda a výskum nie je. Nemôže sa pokladať za pohotovostnú službu, typu dnes bežných servisov na riešenie krízových prípadov a situácií. Skôr ide o produkciu inovácií vo forme nových výrobkov a technológií, ktoré vytvárajú ďalšie pracovné príležitosti a prinášajú nové impulzy.
K súčasnému hospodárskemu rastu významne prispievajú strategickí investori a k nám sa sťahujúci priemysel. Nízke výrobné náklady v iných častiach sveta, od Číny cez Indiu až po Latinskú Ameriku budia pochybnosti, že tento progres už v blízkej budúcnosti už nebude reálny. Alternatívna vízia, podobne ako v iných priemyselne rozvinutých krajinách, vychádza z vedy a výskumu.
Produkované výstupy treba za adekvátnu cenu sprístupniť nielen domácim klientom. Musia sa však chrániť patentovaním proti priemyselnej špionáži. Napriek princípu slobodného bádania sú teda nie všetky výsledky výskumu a vývoja voľne prístupné. Najmä technológie dôležité pre rozvoj hospodárstva krajiny nemôžu byť k dispozícii každému, kdekoľvek, ihneď a úplne bezplatne.
Autonómnosť a samostatnosť akademických inštitúcií od politického systému neznamená ich úplnú izoláciu. V komplikovaných podmienkach súčasného sveta závisí úspech krajiny od vlády, ako aj zodpovednosti politických činiteľov. Logika volebného systému bežne bráni otvorenej komunikácii o niektorých vážnych zámeroch. Isto tiež z tohto dôvodu verejní činitelia obvykle nepociťujú potrebu rozhodovať niekedy možno kompetentnejšie na základe výsledkov vedeckých štúdií. V tejto súvislosti však niekedy zlyhávajú príslušné vedeckovýskumné inštitúcie. Najmä zo spoločenských vied.