Ak by mal pri neuvádzaní duálnych cien niekto dôvod použiť argument typu "a odkiaľ som to mal vedieť?", určite by to mohla byť Zbojnícka chata v Tatrách. Dvojkilometrová nadmorská výška, tri hodiny chôdze od najbližšej civilizácie, pochybný príjem akéhokoľvek verejného rádiového signálu... Tam by človek neznalosť novej povinnosti akosi pochopil, ba priam očakával. Na sobotňajšej túre som tam však našiel správne dvojaké cenovky aj konverzný kurz presne, ako má byť, umiestnený pekne viditeľne....
Nedalo sa tam hore uprostred skál nespomenúť na výsledky prvých kontrol obchodnej inšpekcie s takmer polovicou "pozitívnych" nálezov. Nie že by niekde ešte s duálnym zobrazovaním vôbec nezačali, to našťastie nie, ale sprevádzajú ho chyby. Od banálnych - v podobe ukrytého konverzného kurzu - až po nepochopiteľné prešľapy - kurz zaokrúhlený či dokonca úplne nepochopiteľne "vygenerovaný" na absolútne inú hodnotu.
Človek si logicky položí otázku, prečo. Kde sa stala chyba? Chýbali informácie? Ak áno, tak aké a komu? Ako je možné, že takmer v centre Bratislavy, v luxusnom nákupnom centre, jeden obchod má všetko, ako treba, a vo vedľajšom sa inšpektora opýtajú - "a odkiaľ sme to mali vedieť"? Odkiaľ potom mali informácie tí, ktorí naštartovali včas a správne?
Poznanie z túry na "Zbojníčku" hovorí za všetko. Na Slovensku totiž dnes - a to podľa objektívnych prieskumov - neexistuje zdravý dospelý človek, ktorý by nemal aspoň základné informácie o príchode eura. Takže ak ich dokáže získať a správne zapracovať tatranský chatár, ťažko pochopiť, čo v tom bráni niektorým firmám v mestách a obciach. Nejde pritom o nejakú zbytočnú službu pre štát či inú vrchnosť, ale o práva ich vlastných zákazníkov.
Igor Barát, autor je splnomocnenec vlády pre zavedenie eura