Podstatným ekonomickým problémom sveta je momentálne nesmierna strata obchodnej dôvery. A práve jej sa pripisujú súčasné ťažkosti komerčných i investičných bánk a aj hedgeových fondov.
Kvantifikovať dôveru je vo všeobecnosti veľmi ťažké. Index dôvery spotrebiteľov v USA, ktorý od roku 1967 zostavuje organizácia The Conference Board, sa v októbri prepadol na doteraz najnižšiu hodnotu. Posledný Nielsonov svetový index dôvery spotrebiteľov, ktorý zahŕňa 52 krajín, sa zo 137 bodov od začiatku svojho spustenia v roku 2005 prepadol na 84 bodov.
Pokles dôvery sa fundamentálne viaže na chaos na finančných trhoch, ktorý prepukol v roku 2007 a nabral otáčky v septembri t. r. Prízrak všeobecného krachu a zúfalé výpomoci vlád vyvolali všeobecný pocit ohrozenia.
Ďalej je tu vplyv pamäti na dnešnú vitalitu. Ľudia vedia o veľkej hospodárskej kríze dosť na to, aby chápali analógiu s dneškom. Kdekto vie, že úrokové sadzby pri trojmesačných štátnych pokladničných poukážkach USA boli v septembri 2008 mierne záporné -- po prvý raz od roku 1941. Ľudia si takisto uvedomujú, že akciový trh nebol nikdy od čias veľkej hospodárskej krízy taký volatilný (jedinou výnimkou bol október 1987). Okrem toho najvyšší štátni predstavitelia pomocou neveľmi skrývaných prirovnaní k veľkej hospodárskej kríze obhajujú mimoriadne záchranné opatrenia.
Životaschopnosť neničia vždy iba mimoriadne ekonomické udalosti. Potom však nie sú všetky hospodárske kŕče rovnaké. Tak napríklad krach burzy 19. októbra 1987 bol najväčším jednodňovým prepadom v dejinách, kríza sa rozšírila po celom svete, ale k recesii nedošlo. Naopak, svetové akciové trhy sa zotavili a vytvorili obrovskú bublinu, ktorá vyvrcholila o13 rokov neskôr, v roku 2000.
V prieskume, ktorý som urobil hneď po krachu roku 1987, som zistil, že najväčšou obavou, ktorú vyjadrovali investori v USA, bolo v zásade to, že akciový trh bol nadhodnotený. Vo chvíli, keď krach tento problém napravil, mnoho ľudí očividne malo pocit, že sú za vodou. Jedinou paralelou s veľkou hospodárskou krízou bol práve samotný prepad burzy. Viacerí finanční experti navyše dávali vinu za krach v roku 1987 istému druhu programovo zostavovanému obchodovaniu, ktorému sa hovorilo "portfóliové poistenie" a ktoré sa malo podľa názoru mnohých ľudí skončiť.
Nedávne udalosti však takýto ružový výklad neposkytujú. Týždeň medzi 3. a 10. októbrom bol najhorším burzovým týždňom v USA od veľkej hospodárskej krízy, japonskej burze sa darilo horšie než v priebehu najhoršieho týždňa ázijskej finančnej krízy pred desiatimi rokmi. Rovnako i mexická burza bola na tom približne rovnako zle ako počas najhoršieho týždňa mexickej finančnej krízy v roku 1995 a argentínsky akciový trh sa zhruba vyrovnal najhoršiemu týždennému prepadu, ku ktorému došlo počas krízy v krajine v rokoch 1997 -- 2002. Odvtedy trvá nezvyčajná nestálosť akciového trhu, smerom dole i hore.
Súčasné stimulačné a záchranné plány sa vyvinuli ako reakcia na onen desivý týždeň. Štáty skupiny G7 10. októbra oznámili koordinovaný plán nápravy svetového hospodárstva a ihneď potom tento plán schválili krajiny G20. Začiatkom novembra však boli burzy sotva na vyššej úrovni. V Číne a Indii boli nižšie. Úbytok elánu a vitality ďalej posilňuje sám seba. Obrovská nestálosť trhu má za následok iba utvrdzovanie pocitu ľudí, že niečo nie je v poriadku. Tým sa spúšťa spätná väzba volatility: čím viac nestálosti, tým silnejší majú ľudia pocit, že trhu treba venovať pozornosť a tým sú ich obchody nevyspytateľnejšie.
Svetlou stránkou v tejto situácii je možno to, že vitalita môže zmeniť smer a niekedy to aj robí. Dôvera je psychologickým javom a môže prechádzať zdanlivo vrtošivými zvratmi raz hore, inokedy zasa dole. Najsľubnejšou vyhliadkou na návrat obchodnej dôvery by momentálne bola určitá verejná inšpirácia. V USA sa zdá, že novozvolený prezident Barack Obama má charizmu potrebnú na jej vyvolanie.
Robert J. Shiller, profesor na University of Yale
© Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org