Pápež rehabilitoval popierača holokaustu. Takto komentovala väčšina médií krok Benedikta XVI., ktorý koncom januára zrušil exkomunikáciu štyroch lefébvristických biskupov. Ide nielen o neprimerané zjednodušenie, ale o otvorené klamstvo.
Stiahnutím exkomunikácie pápež zbavil štyroch biskupov najťažšieho cirkevného trestu, ktorý sa udeľuje za obzvlášť ťažké delikty. Biskupi sa previnili tým, že v roku 1988 bez povolenia pápeža Jána Pavla II. prijali biskupskú vysviacku. Bernard Fellay, Bernard Tissier de Mallerais, Richard Williamson a Alfons de Galaretta napriek zbaveniu exkomunikácie naďalej nie sú biskupmi katolíckej cirkvi a ich Kňazské bratstvo svätého Pia X. cirkev neuznáva. Musia najprv plne uznať učenie II. vatikánskeho koncilu a pápežov Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Vo vyhlásení Štátneho sekretariátu Svätej Stolice sa ďalej uvádza, že "biskup Williamson sa bude musieť v súvislosti s prijatím biskupskej funkcie v cirkvi absolútne jednoznačne a verejne vzdať svojich postojov k Shoa". O akejkoľvek rehabilitácii osoby biskupa Williamsona či dokonca jeho názorov nemôže byť ani reč. Navyše, v spomínanom vyhlásení sa uvádza, že v okamihu zrušenia exkomunikácie neboli Benediktovi XVI. Williamsonove názory známe.
Podľa vatikanistu talianskeho týždenníka L´Espresso Sandra Magistera by si mal za nezvládnutie situácie svedomie spytovať predovšetkým kardinál Darío Castrillón Hoyos, ktorý vedie pápežskú komisiu zodpovednú za dialóg s lefébvristami. Neakceptovateľné názory, ktorými sa Williamson prezentoval už v roku 1989, keď chválil knihy popierača holokaustu Ernsta Zundela, nemali ujsť jeho pozornosti. Bývalý predseda nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Karl Lehmann dokonca vyzval Hoyosa, aby zo svojej funkcie rezignoval. Ku kritike sa pridal aj ďalší nemecký kardinál, Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, ktorý pre Vatikánsky rozhlas povedal: "Nepochybne došlo k chybám v spôsobe, akým bola celá vec riešená v rímskej kúrii. Málo sa o tom vo Vatikáne hovorilo a nepátralo sa po tom, kde by mohli vzniknúť problémy. To musím jasne priznať."
Problematickým bol, podľa Sandra Magistera, aj spôsob, akým bolo stiahnutie exkomunikácie zo strany Svätej Stolice odkomunikované. Kým iné udalosti, napríklad spustenie vatikánskeho kanála na webe YouTube, boli sprevádzané masívnou informačnou kampaňou, nič podobné sa nestalo v prípade citlivej záležitosti zrušenia exkomunikácie. Navyše, udalosť, ktorá mala byť oznámená až 24. januára, na verejnosť "presiakla" už niekoľko dní predtým. Existujú indície, že vďaka úniku informácií mohla švédska televízia Ab-Svt načasovať vysielanie rozhovoru s Williamsonom, ktorý bol natočený ešte v novembri minulého roku, práve na deň podpisu dekrétu rušiaceho exkomunikáciu. Magister sa domnieva, že úlohou hlavného komunikátora mal byť poverený spomínaný kardinál Kasper, ktorý sa hodí do takejto úlohy a v rámci rímskej kúrie je práve on zodpovedný za zjednocovanie kresťanov.
Za "kauzu Williamson" však nesie hlavnú zodpovednosť samotné Kňazské bratstvo svätého Pia X. a jeho súčasná hlava, biskup Bernard Fellay, ktorý nechal britského biskupa tárať nezmysly. Fellay sa síce v mene bratstva od Williamsonových názorov dištancoval a zakázal mu vyjadrovať sa k otázke holokaustu, ale urobil tak až po prevalení kauzy. Navyše, ukázalo sa, že Williamson nie je so svojimi názormi osamotený. Podobné revizionistické postoje prezentoval aj lefébvristický kňaz Floriano Abrahamowicz. Jeho z bratstva okamžite vylúčili, Williamson ostával do včerajška bez vážnejšieho trestu. Obaja klerici sa postarali o podozrenie, že medzi lefébvristami, ktorí odmietajú ekumenický aj medzináboženský dialóg, sa nachádzajú ďalšie "časované bomby".
Imrich Gazda, spolupracovník HN