Kto z nás si uvedomuje, do akej miery sa za posledný rok prepísali dejiny? Kariéry mladých ekonómov, ktorých súčasné obdobie nestability a fluktuácie neodradilo od ich profesie, budú definované práve finančnou krízou, ktorá sa začala približne minulé leto.
Podľa konvenčných vedomostí mali problémy na amerických trhoch vrhnúť svet do jednej potápajúcej sa lode. Keď napríklad hrozil krach ekonomiky Mexika začiatkom roku 1995, médiá tvrdili, že bude nutné "zachrániť svet", ak by Mexiko so sebou vtiahlo USA do finančnej krízy.
Svet sa však zatiaľ statočne vysporadúva s problémami za oceánom. Najviac fascinujúci je fakt, že ak sú dnes trhy infikované chorobou, tak primárnym vírusom je americká reakcia na krízu, nie slabý americký dopyt sám osebe.
Nie je to teda stav americkej ekonomiky, ale federálna centrálna banka (FED), ktorá má "v rukách" osudy iných krajín (vrátane našej), čo už mnohých inšpirovalo k prirovnaniam medzi dneškom a tridsiatymi rokmi minulého storočia. Hoci má FED k dispozícii len zlé a horšie voľby, jeho politika už právom zdvihla nejedno obočie.
Po prvé, národné banky mimo USA nechcú nečinne nechať domáce meny stúpať, a tak majú motiváciu znižovať úroky a prispieť tak k nebezpečne rastúcej celosvetovej inflácii. Nestabilné kurzy a vysoká inflácia už podkopávajú snahy Fedu pomôcť americkej ekonomike.
Po druhé, znižovanie úrokov neprinieslo očakávaný rozmach investovania. Ceny aktív (najmä nehnuteľností) utrpeli taký úder, že nikto si nie je skutočne istý, či komodity, budovy a meny majú naozaj takú hodnotu, za akú sa na trhoch predávajú. Americké banky a finančné inštitúcie teda veľmi neochotne obchodujú a požičiavajú, pretože neveria účtovným súvahám svojich partnerov. Bankovému sektoru v skutočnosti pomohli viac peniaze zo suverénnych štátnych fondov (najmä z Ázie) než vlastná centrálna banka.
Vo svojej slávnej štúdii z roku 2001 napísal súčasný šéf Fedu Ben Bernanke, že monetárna politika by nemala nikdy reagovať na zmeny cien aktív, pretože nemôžeme s istotou vedieť, či sa na trhu tvorí cenová bublina. Dnes by sa dalo škodoradostne povedať, že svoje uznávané akademické dielo zahodil, pretože svojou snahou zastaviť pád cien nehnuteľností si guvernér protirečí. Na nátlak súkromného sektora Bernanke agresívne znižuje úroky a dúfa, že ľudia začnú namiesto opúšťania svojich domov splácať hypotéky. Ak bude Fed takto pokračovať, spôsobí viac škody ako výrazné spomalenie americkej ekonomiky.
Ján Žilinský, kandidát ekonómie na Harvard University, USA