Vieme, za čo budeme platiť?

"Do čerta s Froncom!" protestovala včera skupina mladých ľudí pred budovu ministerstva školstva. Nepáči sa im dlho avizovaný úmysel spoplatniť vysokoškolské štúdium. Zákon o študentských pôžičkách minulý týždeň schválila vláda. S blížiacim sa termínom, keď sa zákon dostane do parlamentu, je zrejmé, že podobných protestov bude pribúdať. Tých, ktorým sa spoplatnenie štúdia na vysokých školách nepozdáva, je viac. Dôvody, ktorými oponujú, sú rôzne.
Na jeden strane sú to opozičné politické strany, ktoré žiadajú, aby "antisociálna vládna moc už prestala so zbedačovaním študentov". Príležitosť odlíšiť sa od koalície si nenechalo ujsť ani Slobodné fórum, ktoré žiada, aby sa vysokoškolské vzdelávanie nestalo pre niektoré skupiny obyvateľstva nedostupné. Predstavitelia vysokých škôl sa obávajú, že spoplatnenie štúdia aj pre interných doktorandov môže spôsobiť ich masívny odchod z vysokých škôl. "Už teraz máme problém doktorandov na škole udržať. Po zavedení školného by tu nezostali," upozornil pred časom rektor Univerzity Komenského František Gahér.
Faktom je, že ministerstvo nemá vypracovanú štúdiu o tom, ako sa zavedenie školného prejaví na životnej úrovni rodín s vysokoškolákmi. Nie je preto jasné, ako bude platenie školného korešpondovať so systémom sociálnych štipendií a pôžičiek. Koeficient vzorca na určenie nároku na sociálne štipendium bol nastavený tak, aby sa objem prostriedkov určených na štipendiá rozdelil medzi tridsať percent žiadateľov. Zohľadnenie požiadaviek tretiny žiadateľov o sociálne štipendium povedie k podstatnému zhoršeniu situácie v rodinách, ktoré síce nie sú sociálne na dne, nepatria však ani medzi pomyselných horných desaťtisíc.
Priemerné výdavky študentov bývajúcich mimo domácnosti rodičov boli minulý rok okolo 4 700 korún mesačne. Tento rok čaká študentov okrem školného aj drahšie ubytovanie v internátoch, drahšia strava, vyššie cestovné náklady, odvody na sociálne a dôchodkové poistenie. Náklady sa môžu vyšplhať vyše osemtisíc korún. Ak bude študent dochádzať z domova do školy viac ako 30 kilometrov, maximálna výška sociálneho štipendia bude 5 050 korún. Štvorčlenná rodina s čistým príjmom 19-tisíc korún a s dvoma deťmi, z ktorých jedno dochádza na vzdialenú vysokú školu, bude mať nárok na sociálne štipendium vo výške 80 (slovom osemdesiat) korún. Ak to parlament nezmení, zvýhodnená študentská pôžička nebude môcť byť vyššia ako školné.
"Návrh zákona pozitívne ovplyvňuje celkovú finančnú situáciu verejných vysokých škôl," konštatuje dôvodová správa k zákonu. Aj minister Martin Fronc priznal, že tento rok majú vysoké školy na prevádzku menej peňazí. Je otázne, či by rozvoju vysokých škôl viac ako prenesenie časti nákladov na študentov nepomohlo viac peňazí z rozpočtu. Možno už budúci rok dostanú vysoké školy v rozpočte menej peňazí s tým, že čo im chýba, si majú vybrať od študentov.
Systém školného je súčasťou reformy vysokého školstva. Ani zďaleka však reformu neznamená. Ak už študenti budú svoje štúdiá spolufinancovať, budú žiadať kvalitnejšiu výučbu. V tejto chvíli nemajú ani len možnosť dozvedieť sa, aká je na škole úroveň vzdelávania a vedeckej prípravy. Akreditačná komisia pred časom vypracovala komplexné hodnotenie fakúlt s príslušným ratingom. Kvalitné mohli získavať viac peňazí od ministerstva školstva, mohlo sa na ne hlásiť viac študentov, keby... Keby sa školy a fakulty podobného porovnania nebáli. Hodnotenie fakúlt sa nikdy nedostalo "na svetlo božie". Ak už žiaci majú za štúdium platiť, majú právo vedieť, kto im aké kvalitné štúdium ponúka.