V Hospodárskych novinách boli publikované dva príspevky (25. 4. 2007 a 29. 5. 2007), ktoré sa týkali možnosti vzniku pracovných súdov v SR a riešenia "vlečúcich sa" pracovných súdov aj novelou Občianskeho súdneho poriadku.
Aj keď Medzinárodná organizácia práce odporúča vznik pracovných súdov, iba konštituovanie súdneho orgánu nerieši problematiku pracovných sporov. Pre vznik takejto inštitúcie je potrebné zohľadniť typ právnej kultúry, geografické ukazovatele, priemyselnosť štátu, počet zamestnaných a pod. Tieto podmienky pri tvorbe súdnej moci všeobecnými súdmi, ktoré riešia aj individuálne pracovné spory, nie sú u nás naplnené a vytvorenie ďalšieho špeciálneho súdu by bol krok späť a deformovanie formy súdnej moci zakotvenej v ústave SR.
Možno sa stotožniť so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR, že na diskusiu je možnosť špecializácie sudcov. Týkalo by sa to iba súdov, kde je sústredená priemyselná činnosť (Bratislava, Košice, Banská Bystrica).
Aj justičná štatistika poukazuje na to, že podiel napadnutých pracovných vecí má okrajový charakter -- asi 10 % všetkých sporov. Prognosticky zrejme dôjde k zvýšeniu týchto sporov, čo ovplyvní pracovná činnosť automobiliek v Trnave a Žiline.
Nadpis príspevku z 29. 5. 2007 "Pracovné spory sa vlečú" v plnom rozsahu poukazuje na kľúčový problém tejto problematiky. Napríklad v roku 2005 súdy vybavili 2 944 pracovných sporov, celkovo súdy vybavili v tom roku 111 258 vecí, pričom priemerne súdom trvalo vybavenie týchto pracovných sporov 28,40 mesiaca! Z nárokov pracovných sporov prevažovali nároky zo mzdy, náhrada škody a výpovede podané organizáciou.
Pri kreácii pracovných súdov neobstojí ani argumentácia o ich efektívnosti vo Veľkej Británii. Táto krajina má iný typ právnej kultúry -- uplatňovanie súdnych precedensov -- pričom náš typ má kontinentálny charakter, zhrnutie právnej matérie v pracovnom kódexe.
Riešenie problematiky je zreteľne v rýchlosti konania a v profesionalite a efektívnosti sudcov okresných a krajských súdov. Aj riadiaci pracovníci týchto súdov by mali konečne rešpektovať bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu veci je nutné osobitnú pozornosť venovať potenciálnym dôsledkom, ktoré môže mať neprimeraná dĺžka konania na pomery sťažovateľa (prípad Marciarello). Prioritnú pozornosť je potrebné venovať pracovnoprávnym sporom (prípad Terranova). Súdny dohľad, cez Ministerstvo spravodlivosti SR, riadiacich pracovníkov súdov, vnútorné revízie, dôsledné kontroly reštančných vecí, treba zamerať nekompromisne na subjektívne prieťahy sudcov, ktoré sú judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i nášho Ústavného súdu Slovenskej republiky precízne formulované a musia sa konečne premietnuť i do väčšej efektívnosti súdnej moci.
Darina Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu SR
StoryEditor