V čase, keď inflácia všade na svete naďalej prudko rastie, predstaviteľov centrálnych bánk by možno bolo potrebné zobudiť zo spánku na vavrínoch. Čo tak zorganizovať niektoré z ich pravidelných stretnutí v hyperinflačnom Zimbabwe? Možno by to nebolo pohodlné, ale poučné určite áno.
Podľa oficiálneho zimbabwianskeho štatistického úradu prekonala vlaňajšia inflácia v tejto krajine 66 000 percent, čo pripomína skôr medzivojnové Nemecko než novodobú Afriku. Lenže nikto si nie je celkom istý, akým spôsobom sa vláde podarilo odhadnúť ceny, keď v obchodoch nie je prakticky nič na predaj, ale väčšina ukazovateľov naznačuje, že Zimbabwe má slušnú šancu prekonať svetový rekord v inflácii.
Predstavitelia centrálnych bánk by, samozrejme, napriek svojej zvedavosti mohli usúdiť, že schôdzka v Harare by bola priveľmi nepohodlná a politicky neprekonateľná. Našťastie, existuje mnoho ďalších pekných, hoci menej spektakulárnych inflačných destinácií. Napríklad inflácia v Rusku, vo Vietname, v Argentíne a vo Venezuele sa pohybuje pevne v dvojcifernom pásme...
S výnimkou defláciou sužovaného Japonska by sa predstavitelia centrálnych bánk vlastne mohli stretnúť prakticky kdekoľvek a všade by videli vysokú a stúpajúcu infláciu. Čínske úrady sú sedempercentnou infláciou v krajine natoľko znepokojené, že nasledujú príklad Indie a zavádzajú kontrolu cien potravín. A dokonca i Spojené štáty mali minulý rok štvorpercentnú infláciu.
Mnoho bankárov a ekonómov tvrdí, že dnešná rastúca globálna inflácia je len dočasná, ktorú ťahajú stúpajúce ceny potravín, palív a ďalších komodít. Áno, ceny viacerých kľúčových komodít sa od začiatku roka zvýšili o 25 až 50 percent. Ak si však predstavitelia centrálnych bánk myslia, že dnešná inflácia je iba výsledkom krátkodobého nedostatku zdrojov a nie laxnej monetárnej politiky, potom sú na omyle. Faktom zostáva, že vo väčšej časti sveta bude inflácia -- a v konečnom dôsledku i inflačné očakávanie -- naďalej rásť tak dlho, kým centrálne banky nezačnú svoju monetárnu politiku sprísňovať.
Epicentrom globálnej inflácie v súčasnosti sú USA. Zoči-voči zlovestnej kombinácii klesajúcich cien nehnuteľností a upadávajúcich úverových trhov znižoval Fed agresívne úrokové sadzby v snahe odvrátiť recesiu. Cenou za túto "poistku" bude takmer určite sprievodná vyššia inflácia, možno i niekoľko rokov.
Americkú infláciu by bolo možné udržať na uzde nebyť faktu, že viacero krajín od Blízkeho východu po Áziu v podstate viaže svoje meny na dolár. Iné krajiny, ako napríklad Rusko a Argentína, sa síce na dolár prísne neviažu, ale snažia sa s ním harmonizovať. Preto kedykoľvek Fed zníži úrokové sadzby, vyvíja tým tlak na celý dolárový blok, aby ho nasledoval, pretože inak by sa meny týchto krajín mohli zhodnotiť, keď budú investori hľadať vyšší výnos.
Voľnejšia monetárna politika USA teda stanovila inflačné tempo v podstatnej časti svetovej ekonomiky -- možno až v šesťdesiatich percentách. Ale pretože je väčšina ekonomík na Blízkom východe a v Ázii v oveľa lepšej forme než USA a inflácia vo väčšine krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi už dnes prudko rastie, je agresívny monetárny stimul tým posledným, čo tieto ekonomiky momentálne potrebujú.
Európska centrálna banka zatiaľ zostáva pokojná, ale aj ona pravdepodobne tají informácie o zvyšovaní úrokových sadzieb -- čiastočne zo strachu, že zdvihne euro, ktoré už dnes dosahuje rekordnú úroveň. Navyše sa ECB obáva, že ak sa recesia v USA ukáže ako nákazlivá, bude možno potrebné zmeniť kurz a začať sadzby opäť znižovať.
Čo bude teda ďalej? Ak USA skĺznu z miernej recesie do hlbokej, globálne deflačné dôsledky zasiahnu časť inflačných tlakov, ktorým dnes svet čelí. Globálne ceny komodít prudko padnú a ceny mnohých výrobkov a služieb prestanú rásť tak rýchlo, pretože sa zvýši nezamestnanosť a prebytočné kapacity.
Americká recesia, samozrejme, vyvolá aj ďalšie zníženie úrokových sadzieb v USA, čo problémy neskôr ešte prehĺbi. Inflačné tlaky však budú ešte horšie, ak recesia v USA zostane mierna a globálny rast silný. V takom prípade by sa inflácia vo veľkej časti sveta mohla ľahko dostať na úroveň 80., ak nie dokonca 70. rokov.
Väčšina investorov si až doteraz myslela, že budú radšej pár rokov riskovať vysokú infláciu, než aby sa zmierovali s čo i len krátkou a plytkou recesiou. Až príliš ľahko však zabúdajú na náklady spojené s vysokou infláciou i na to, aké ťažké je vytlačiť infláciu zo systému. Možno by sa aj oni mali pokúsiť zorganizovať pár konferencií v Zimbabwe a zažiť vlastnú zrážku s realitou.
Kenneth Rogoff, profesor Harvardovej univerzity, USA Copyright: Project Syndicate 2008, www.project-syndicate.org