Zelení bijú na poplach. Tretí a štvrtý jadrový blok v Mochovciach budú nebezpečné. Odborníci dokonca nevylučujú, že výstavba podľa dvadsať rokov starého povolenia môže naraziť na problémy v Bruseli. Tým pádom by sa termín dostavby posunul a krajina by bola dlhšie odkázaná na dovozy. Tentoraz však nemusí ísť o správny krok v snahe ochrániť obyvateľstvo pred znečistením životného prostredia, ale, naopak, iniciatívu, ktorá spôsobí viac škody ako úžitku.
Je nepochybne na zváženie, či je budovanie nukleárnych elektrární výhodné v súvislosti s ubúdajúcimi celosvetovými zásobami jadrového paliva, ktoré má podľa dnešných odhadov vystačiť len na niekoľko desiatok rokov. Taktiež treba vyriešiť akútne otázky, ako napríklad nakladanie s vyhoreným rádioaktívnym palivom či ako vyriešiť dlh niekoľkých desiatok miliárd vo fonde na likvidáciu jadrových elektrární. A práve v týchto oblastiach by mali úlohu strážneho psa zohrať environmentálne mimovládne organizácie.
Útoky na proces výstavby a dostavby Mochoviec sú však vopred prehratým bojom. Je jasné, že proces, v ktorom je už dnes investovaných niekoľko desiatok miliárd korún a ďalšie si vyžiada v nasledujúcich rokoch, sa nedá zvrátiť. Jediné, čo môžu zelení v tomto prípade dosiahnuť, je vyššia miera byrokracie a zbrzdenie procesu. To by znamenalo neskoršie odovzdanie do prevádzky a dlhšie obdobie, keď Slovensko bude odkázané na drahé dovozy elektriny.
Je pozitívne, že v environmentálnych organizáciách má obyvateľstvo nezávislého kontrolóra bezpečnosti v jadrových zariadeniach. Môžu však doslova vykrikovať len spoza plota a k interným materiálom elektrární ako opozícia nemajú prístup. Najlepším strážcom bezpečnosti jadrových elektrární sú samotní prevádzkovatelia. Ak odhliadneme od faktu, že potenciálna havária by mohla katastroficky uškodiť regiónu v okolí elektrárne, najviac dotknutí by boli samotní prevádzkovatelia. Havária závažnosťou podobná tej černobyľskej by totiž znamenala prudký pokles akcií elektrárenskej spoločnosti a obrovskú krízu v jej riadení, navyše, druhý Černobyľ by na celom svete spôsobil nepriazeň verejnej mienky voči jadru a pokles rozvoja tohto odvetvia. Bezpečnosť navyše kontrolujú štátne aj medzinárodné odborné organizácie, na ktorých názor sa možno spoľahnúť.
Preto môžu mimovládne organizácie pokojne nechať starosti o bezpečnosť jadrových zariadení na pleciach ich prevádzkovateľov a zamerať sa skôr na tlaky, aby štát vo väčšej miere podporoval ekologické nakladanie s energiami či výrobu z prírode neškodiacich obnoviteľných zdrojov.
Martin Kóňa