Rok 2009 bude zaujímavým, no podľa predpokladov hektickým rokom. Nečakané entré s -- inak predvídateľnými -- plynovými turbulenciami už niečo naznačilo. Z hľadiska slovenskej vnútornej politiky budú, samozrejme, dôležité troje voľby, pričom výsledok ani jedných nebude dávať skutočný obraz o rozložení politických síl na Slovensku. Toto tvrdenie stojí na poznaní, že síce v každých voľbách budeme hlasovať do značnej miery na základe straníckych sympatií, no charakter týchto volieb ponúka pre voličov len čiastkové, a nie úplné stranícke profily.
Predseda Smeru je sebaistý -- alebo aspoň sa tak tvári. Čo iné sa dá teraz odpovedať, ako to povestné " uvidíme" , pričom by to malo inšpirovať opozíciu, aby tiež zobrala svoju aktivizáciu vážnejšie.
Prezidentské voľby budú vlastne o reálnosti šance zlomiť v prvom kole stretov hegemóniu súčasnej moci. Opozícia v tomto procese zvládla prvý nutný krok úspešne: má alternatívu, má spoločného kandidáta. Vládnu koalíciu čakajú v tomto procese zaujímavé hry, pričom, pravdupovediac, začiatok ťaženia HZDS vyvolalo skôr sklamanie. Ich kandidát je verejne neznámou osobou, uvidíme, či defenzívna časť ich hry, v ktorej doteraz boli tradične dobrí, sa im vydarí. V tomto procese sa nedajú vylúčiť ani ďalšie prekvapenia, ktoré môžu ovplyvniť výsledok hlasovaní.
Eurovoľby budú druhou dôležitou, ale taktiež špecifickou skúškou. Každá politická strana bude bojovať za seba a výsledok vytvorí určitý obraz skôr o rozložení opozično-koaličných mandátov (po európsky: o rozložení mandátov medzi EPP, PES a nezaradenými), a aj to s určitým ručením obmedzeným. Celkový obraz výsledkov totiž bude zdeformovaný pravdepodobne nízkou účasťou voličov aj v týchto voľbách.
Regionálne voľby znamenajú súperenie o reálnu moc na úrovni regiónov. Tam bude veľmi dôležitá ponuka osobností a aj tvorba koalícií. Tieto voľby taktiež nebudú dávať objektívny obraz o " veľkom" rozložení síl, keďže sa dajú očakávať aj krížové koalície a aj v týchto voľbách bude dôležité prelomiť nezáujem voličov.
Rok 2009 bude do istej miery aj rokom pravdy. Pre vládnu koalíciu to bude prvý rok, keď bude postavená pred výzvy, na ktoré bude musieť dávať skutočné odpovede. Doterajšie procesy (Schengen, euro, fungovanie ekonomicko-finančného systému) boli naštartované v minulosti a dali sa zmanažovať pasívnym spôsobom. No rezervy takého typu sa pomaly vyčerpajú -- a objavili sa aj nové výzvy. V týchto situáciách už údržbársky spôsob vládnutia nestačí. V takýchto podmienkach sa uvidí, aký má vnútorný potenciál vládna koalícia.
V tejto oblasti čakajú výzvy aj na opozíciu, toto bude rozhodne pole súperenia medzi koalíciou a opozíciou. Taktiež bude zaujímavé sledovať, čo znamenajú premiérove slová, že s blížiacim sa koncom vládnutia tejto koalície sa dá očakávať zvyšovanie realizovania priorít strán vládnej koalície. Ak do tejto predpovede spadá aj vyššia frekvencia výskytov korupčných škandálov, máme sa na čo tešiť. Opozícia aj v tejto oblasti má nezastupiteľnú kontrolnú úlohu.
Sú tu ešte tri ďalšie fakty, ktoré môžu ovplyvňovať preskupenie politických síl v roku 2009. Je to pokračovanie ekonomickej krízy, negatívne dopady zavedenia eura pre niektoré cieľové skupiny a po tretie, nečerpanie eurofondov, ktorý fenomén zatiaľ nikoho neznervózňuje. Je to priam neuveriteľné: Slovensko má pripravené eurobalíky, vláda nie je schopná zmanažovať ich masovejšie čerpanie -- a zdá sa, že našim subjektom, inštitúciám, podnikateľom to nechýba. Pamätáte sa, aký tu bol krik v roku 2003 okolo tejto veci?
Čaká nás zaujímavý rok -- a nás, politikov, veľa práce. V tomto procese sa musíme spoliehať, samozrejme, aj na pocit zodpovednosti občanov.
Pál Csáky, predseda SMK