Pravdepodobne najfrekventovanejším slovom z oblasti politiky v Slovenskej republike je už niekoľko mesiacov klientelizmus. Až sa zdá, že nikto sa k ničomu nedopracuje inak ako protekciou. Uspejete vo verejnej súťaži. Vzápätí sa objavia správy, že vaša manželka je štvorstupňovou sesternicou šéfa orgánu, ktorý vypísal tender (straníckeho nominanta), vy ste s ním pred 20 rokmi pracovali vo firme. A niet vám pomoci.
Ktokoľvek, kto sa pohybuje alebo v minulosti pohyboval okolo kohokoľvek v akejkoľvek rozhodovacej funkcii musí nevyhnutne zhlúpnuť, jeho dovtedy úspešná firma musí skrachovať, inak sa nezbaví podozrenia. Akoby neexistovali rodiny, v ktorých niekoľko súrodencov vyštudovalo rovnakú vysokú školu, akoby nevstupovali do manželstva spolužiaci alebo kolegovia a akoby každý nemal množstvo známych práve zo svojej brandže. Okruh ľudí, pracujúcich v stavebníctve (ale aj kdekoľvek inde), nie je neobmedzený, okruh tých úspešnejších je ešte menší, menoslov špičkových odborníkov (ktorí by mali byť vo funkciách) zaberie možno jednu stranu formátu A4. Alebo inak: v krajine, kde každý každého pozná, nie je najmenší problém nájsť nitky vyvolávajúce podozrenie z klientelizmu -- a to prebije aj tucet posudkov výberových komisií od Najvyššieho kontrolného úradu SR až po okresný úrad.
Aby bolo jasno: v žiadnom prípade sa nezastávame klientelizmu a protekcií. Lenže ani súboj s nimi nesmie prekročiť hranice zdravého rozumu. Ozaj, rozmýšľal niekto nad tým, ako si s klientelizmom poradili na Islande? Že by tam zverili celú štátnu správu do rúk cudzincom?
StoryEditor