Na technických a prírodovedných fakultách zvyčajne začiatkom akademického roka s ľútosťou konštatujeme, že strácame ďalších kvalitnejších maturantov. Limituje sa tým schopnosť univerzít generovať nové talenty pre výskum a technickú prax. Špičkoví odborníci sú však stále potrebnejší v dnešnom prepojenejšom globalizovanom svete. Zvlášť na udržanie konkurenčnej schopnosti nášho hospodárstva. Spolieha sa prevažne na progresívne produkty a technológie. Vďaka výskumu a vývoju s vyššou pridanou hodnotou.
Nateraz sme však neurobili dosť pre prípravu novej technickej inteligencie. Súčasná štruktúra škôl všetkých stupňov nekorešponduje s potrebami trhu práce. Na viacerých školách majú študenti určite ľahšiu cestu k diplomu. Avšak komplikovanejšie uplatnenie v odbore, ktorý absolvovali. Obzvlášť v beznádejne saturovaných profesiách s minimálnou perspektívou úspešnejšej profesionálnej kariéry. Paradoxne mnohí z nich pochádzajú zo vzdelanejšieho, ale konzervatívnejšieho zázemia. Štúdium prírodných vied alebo technických odborov pre nich, žiaľ, predstavuje iba krízovú alternatívu.
Mnohí technickí a vedeckovýskumní pracovníci už dnes nespĺňajú požiadavky tohto tisícročia (absencia flexibility a schopnosti adaptácie, nepotrebná odborná orientácia, nedostatok podnikateľského prístupu). Viacerí z nich prestávajú byť perspektívni aj z dôvodu veku. Lenže absentuje aj nová generácia...
Transformácia vzdelávacieho systému predstavuje kľúčovú úlohu. Ku konkurencieschopnosti vedie cesta iba cez inovované produkty a technológie, čo sú výstupy výskumu a vývoja. Existuje dostatok ďalších dôvodov na znásobenie investícií do vedy a vzdelávania. Podobne ako vo vyspelom svete nielen z verejných, ale aj z privátnych zdrojov. Pri presadzovaní tejto zmeny vo verejnom záujme však regulačná úloha prioritne prislúcha štátu. Zväčša rôznymi postupmi a všelijakými agentúrami neprimerane kriticky hodnotené podfinancované univerzity sú iba jedným z aktérov. Aj keď s dôležitejším poslaním vo vzdelávacej reforme.
Nevyhnutný odlišný prístup k matematike a prírodovedným predmetom sa musí začať už na základných školách. Vyžaduje kvalitných učiteľov, schopných nadchnúť a získať žiakov pre techniku. Ani študenti na stredných školách by sa už nemali o vede iba učiť. Na im adekvátnej úrovni si ju tiež prakticky odskúšať. Využitím teoretických vedomostí aj experimentálne a vlastnou cestou dospieť k novým poznatkom. Vyvinuté ďalšie progresívne metódy výučby výhodne poskytujú skúsenosti z vlastného reálneho bádania.
Predpokladajú však nové premyslené partnerské vzťahy škôl s univerzitami. Navyše aj napojenie na silných priemyselných partnerov. S prvoradým cieľom efektívne sprístupniť najnovšie výsledky výskumu a špičkové prístroje. Ale tiež otvoriť laboratóriá širšej odbornej verejnosti. Najcennejším výstupom sú však motivovaní študenti. Možno aj ich prípadné posolstvo spoločnosti o význame prírodných a technických vied v súčasnosti.
Uvedené systémové zmeny sa rozhodne nedajú okamžite uskutočniť na všetkých školách. Napriek úpadku autority učiteľskej profesie aj v súčasnosti sa nájdu pedagógovia schopní aplikovať ďalšie moderné vzdelávacie technológie, podporujúce v súčasnosti prepotrebnú tvorivosť, inovatívne a kritické spôsoby konania. Postupne sa presadzujúce e-vzdelávanie okrem toho napomáha eliminovať regionálne rozdiely v kvalite škôl. Popritom pre vedu a výskum perspektívne získať dosiaľ absentujúcich študentov z odľahlejších krajov.
Školy všetkých stupňov zatiaľ nepokrývajú nároky praxe na absolventov technicky a technologicky orientovaných oblastí. Okrem adekvátneho financovania na riešení tohto akútneho problému musia participovať partneri z praxe spolu s perspektívnymi zamestnávateľmi. Hlavne však napomôcť musí zmena spoločenskej atmosféry vo vzťahu k vede a technike. Kvalitní učitelia či vedúce osobnosti vo vede a technike sú pre každú spoločnosť dôležitým indikátorom jej ďalšieho rozvoja. Záleží len na vyspelosti a kultúre systému, aké im určí postavenie.
Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity