V poslednom období sa objavujú správy o zmierňovaní ekonomickej krízy vo svete, najmä v USA. Vzniká otázka, či naozaj dochádza k obratu a či môžeme čoskoro očakávať obnovenie ekonomického rastu. Pri hľadaní odpovede je potrebné si najprv položiť otázku, čo spôsobilo súčasnú krízu. Bohužiaľ, verejnosť ani na túto základnú otázku nedostáva jednoznačnú odpoveď a aj samotní ekonómovia sa v názoroch rozchádzajú.
Rakúska ekonomická škola tvrdí, že príčinou súčasnej krízy sú umelé zásahy štátu pri stanovení ceny peňazí, t. j. nevhodná monetárna politika centrálnych bánk, ktoré v snahe odvrátiť recesiu v minulosti umelo znižovali úrokové sadzby pod jej prirodzenú úroveň, ktorú by mal určiť trh. Tým síce vyvolali oživenie, ale zároveň vyslali trhu nesprávny signál a spôsobili chybné investičné rozhodnutia na strane podnikov a aj spotrebiteľov. Došlo k prehnanému bratiu úverov a nadspotrebe. Sporenie (odklad spotreby v prospech investícií do budúcnosti) sa stalo nevýhodným, vznikli cenové bubliny na finančných a realitných trhoch.
Tieto bubliny praskli a reakcia štátov bola rovnaká ako v minulosti. Opätovne sa znižovali úrokové sadzby, a keď tieto klesli až k nule, začali sa tlačiť ničím nekryté peniaze. Centrálne banky skupujú vládne dlhopisy na trhoch a umelo držia úroky dole. Zvyšujú tým hrozbu cenovej inflácie v budúcnosti, pretože nie je isté, či sa v budúcnosti podarí dostatočne rýchlo tieto peniaze z obehu stiahnuť.
Zároveň sa ozývajú hlasy, že súčasná kríza je zlyhaním kapitalizmu. Skutočnosť je však práve opačná. Umelé zásahy do fungovania trhu (neprirodzene nízka úroková sadzba, podpora bratia hypotekárnych úverov pre ľudí, ktorí na to nemali a pod.) spôsobili súčasné problémy a dnes dochádza k ďalším zásahom, ktoré smerujú k socializmu a plánovanému hospodárstvu
(čiastočné zoštátňovanie bánk a podnikov, cenová regulácia). Súčasťou opatrení sú aj tzv. fiškálne stimuly. Nejde o nič iné, len o umelé udržiavanie spotreby a investícií na vysokej úrovni cez štátne výdavky a zadlžovanie. Zatiaľ sa nikto nepýta, kto tieto nové štátne dlhy zaplatí, ale je zrejmé, že pokiaľ sa to nezastaví, mnohým krajinám bude hroziť bankrot a dôjde ešte k väčším krízam na finančných trhoch, tentoraz aj v oblasti vládnych dlhopisov. Alternatívou môže byť inflačné znehodnotenie dlhov, čo by však malo ešte zničujúcejšie dôsledky pre obyvateľov a na celú ekonomiku.
Základným riešením minulých kríz a aj súčasnej krízy malo byť uvoľnenie trhových mechanizmov, ktoré by prirodzene vyčistili trh od chybných investičných rozhodnutí z minulosti. Mali zaniknúť banky, ktoré dávali neuvážené úvery a vytvárali toxické aktíva, a špekulanti mali zaplatiť za vytváranie cenových bublín. Namiesto toho štáty dávajú peniaze práve tým, ktorí spoluvytvárali túto krízu a súčasné opatrenia postihujú firmy a ľudí, ktorí sa, naopak, správali zodpovedne. Potláča sa princíp spravodlivosti a férovosti. Z toho vyplýva, že súčasné opatrenia môžu mať len dočasný efekt na zmiernenie ekonomickej krízy, ale jej konečné vyriešenie sa len odsunulo na neskoršie obdobie. To obdobie však bude horšie v tom, že účet za chyby z minulosti budeme musieť zaplatiť všetci a oveľa viac, v podobe balvana obrovských štátnych dlhov a prípadne aj vysokej inflácie.
Jaroslav Hofierka