V blogosfére sa to len hemží správami o črtajúcom sa úpadku dolára. Od začiatku leta totiž táto zelená mena stratila oproti euru takmer 15 %. Centrálne banky navyše údajne spomalili hromadenie dolárových rezerv v prospech iných mien. Podľa jednej senzačnej, hoci nedoloženej správy sa dokonca štáty Perzského zálivu spolčili s Čínou, Ruskom, Japonskom a Francúzskom - tomu sa teda hovorí rôznorodá koalícia - a dohodli sa, že skončia s oceňovaním ropy v dolároch.
Ekonómom nerobí problémy vysvetľovať slabosť dolára ex post. Pretože musia americké domácnosti viac šetriť, aby zotavili svoje penzijné účty, musí krajina viac vyvážať. Slabší dolár je teda potrebný, aby bol americký tovar atraktívnejší pre zahraničných spotrebiteľov.
Pre rozčarovanie z komplikovaných nástrojov, na ktorých vymýšľanie a distribúciu sa americké finančné inštitúcie špecializujú, do Spojených štátov navyše prúdi menej zahraničného kapitálu. A menej nákupu amerických aktív zahraničnými subjektmi taktiež znamená slabší dolár. Pokiaľ teda prognostici extrapolujú minulosť do budúcnosti, výsledkom je predpoveď, že dolár bude naďalej klesať.
V tejto súvislosti treba na prvom mieste upozorniť, že k predpovediam ekonómov by sme mali byť skeptickí, hlavne k tým, ktoré sa týkajú najbližšieho obdobia. Na predpovedanie menových pohybov v horizonte niekoľkých týždňov či mesiacov sú naše modely, otvorene povedané, nanič.
Ja to musím vedieť. Po vypuknutí krízy v súvislosti so zlými hypotékami na začiatku septembra 2007 som totiž v jednej prominentnej finančnej publikácii zverejnil článok s názvom: "Prečo je teraz vhodná chvíľa na predaj dolára“. Dolár sa potom, samozrejme, prudko posilnil, lebo investori, zúfalo túžiaci po likvidite, "utiekli“ do dlhopisov amerického ministerstva financií. Potom síce dolár skutočne klesol, ale po páde Bearn Stearns a problémoch s AIG znova išiel hore.
V meradle niekoľkých rokov sa našim modelom darí viac. V týchto časových horizontoch sa výraznejšie prejavuje dôraz na potrebu, aby USA viac vyvážali, na väčšie ťažkosti ekonomiky pri prilákaní zahraničného kapitálu. Tieto faktory dávajú dobrý základ na očakávanie ďalšieho oslabovania dolára.
Otázka znie: "Oslabovanie oproti čomu?“ Iste nie oproti euru, ktoré je už teraz drahé, a navyše ide o menu ekonomiky, ktorej bankové a štrukturálne problémy sú ešte závažnejšie než problémy USA. A iste nie oproti jenu ako mene ekonomiky, ktorá odmieta rast.
Ak sa má teda dolár ďalej znehodnocovať, bude sa musieť znehodnocovať oproti menám Číny a ďalších rozvíjajúcich sa trhov. Ich intervencia v uplynulých týždňoch ukazuje na zdráhavosť niečo také dopustiť. Ich rozhodovanie sa však scvrkáva na nákup amerických dolárov alebo amerického tovaru. Prvá možnosť je prehrávajúcou voľbou.
V dlhodobejšom výhľade sa OPEC posunie k oceňovaniu ropy formou menového koša. Ropu koniec koncov predáva do USA, Európy, Japonska i na rozvíjajúce sa trhy. Nemá teda veľký zmysel, aby ich cenu stanovovala len v mene jedného zo svojich zákazníkov. A centrálne banky pri rozhodovaní, ktorú menu držať ako rezervnú, bezpochyby vložia trochu menej vajíčok do dolárového košíka.
Okrem toho dolár nikam neutečie. Neschyľuje sa k jeho nahradeniu eurom alebo jenom, pretože Európa a Japonsko majú vlastné vážne hospodárske problémy. Čínsky jüan sa vzmáha, ale jeho nástup nepríde pred rokom 2020, keď už bude Šanghaj medzinárodným finančným centrom prvej triedy. A ani potom pravdepodobne nebude dolár nahradený jüanom, ale budú sa deliť o medzinárodnú scénu.
Jednou z vecí, ktoré by mohli úpadok dolára urýchliť, bolo by neuvážené riadenie amerického hospodárstva. Medzi obľúbené scenáre v tomto smere patrí chronická inflácia. Tá je však nemysliteľná. Len čo sa skončí obdobie nulových úrokových sadzieb, americký Federálny rezervný systém sa bude dychtivo snažiť potvrdiť svoje odhodlanie brániť cenovú stabilitu. Možno sa objaví pokušenie rozpustiť dlh u zahraničných subjektov infláciou, ale skutočnosťou zostáva, že väčšinu amerického dlhu vlastnia Američania, ktorí by predstavovali silnú voličskú skupinu stavajúcu sa proti takejto politike.
Ďalším scenárom je, že sa americké rozpočtové deficity budú i naďalej vymykať kontrole. Predpovede úplného štátneho bankrotu sú pritiahnuté za vlasy. Vysoké dlhy však budú znamenať vysoké dane. Kombinácia uvoľnenia fiškálnej politiky a prísnej monetárnej politiky bude znamenať vysoké úrokové sadzby, bludné investície a pomalý rast. U cudzincov - i u obyvateľov USA - by tak celkom dobre mohlo začať silnieť rozčarovanie z meny ekonomiky s takými vlastnosťami.
Americký spisovateľ a humorista 19. storočia Mark Twain kedysi reagoval na správy o svojom podlomenom zdraví slovami: "Správy o mojej smrti sú značne prehnané.“ To isté by dnes pokojne mohol povedať o dolári. Nehľadiac na vonkajšie príznaky je zatiaľ pacient v stabilizovanom stave. Pokiaľ však nezačne žiť zdravším životným štýlom, budeme mať dôvody na obavy.
Citát: Jednou z vecí, ktoré by mohli úpadok dolára urýchliť, bolo by neuvážené riadenie amerického hospodárstva. Medzi obľúbené scenáre v tomto smere patrí chronická inflácia. Tá je však nemysliteľná.
Copyright: Project Syndicate, 2009
| BARRY EICHENGREEN profesor ekonómie a politológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley Eichengreen bol odborným poradcom MMF v rokoch 1997–1998. Venuje sa výskumu histórie a súčasného fungovania MMF. Jeho najznámejšie dielo je Zlaté okovy: zlatý štandard a veľká depresia. |