The Los Angeles Times
Iračania mnohokrát denne útočia na amerických vojakov nastraženými cestnými bombami, ostreľovaním, granátmi a raketami. Sedem mesiacov po kolapse Saddámovej armády vojna pokračuje: namiesto irackej armády napádajú okupantov gerily. Keď Spojené štáty podnikli potrebné kroky - napríklad žiadosťou na medzinárodné spoločenstvo o pomoc a vrátením krajiny pod kontrolu Iračanov - urobili to príliš neskoro, aby dosiahli najlepší efekt. Okná šancí sa zatvárajú. Tieto prekážky ešte nie sú dôvodom na stiahnutie, vyhlásil prezident Bush na bleskovej návšteve Bagdadu. Opustenie Iraku by poškodilo USA na medzinárodnej scéne a spôsobilo v krajine, kde jeden tyran rýchlo nahradí druhého, chaos. Zo štátu sa môže stať prístav teroristov. No čoraz viac mŕtvych koaličných vojakov prízvukuje, že Iračanom aj Američanom sa musí vysvetliť, čo sa v Iraku plánuje a kedy sa skončí okupácia. (Dať Iraku budúcnosť, editoriál, 1. 12.)
Haarec
Každá iniciatíva na dialóg v tejto zložitej situácii, v akej sme, si zaslúži obdiv. Ženevská iniciatíva je úplne legitímna, najmä vo svetle faktov, že premiér Ariel Šaron sa snažil počas troch rokov v úrade oklamať verejnosť deklaráciami a v skutočnosti pokračoval vo výstavbe osád a prehlboval okupáciu. Krajinu vohnal do zúfalej situácie. Aj napriek tomu by mala verejnosť dostať šancu pochopiť, čo Ženeva skutočne znamená na základe faktov, nielen kampane. Ani jedna z jej myšlienok nepredstavuje pre Izrael nejaké zlepšenie. (Ženeva nie je pre Izrael taká dobrá, Gilead Šer, 1. 12.)
Berliner Zeitung
Konkláve ministrov zahraničných vecí EÚ v Neapole malo dosiahnuť kompromis o európskej ústave. Stretnutie sa skončilo predčasne, no dôvodom nebol jeho úspech. Odhliadnuc od kompromisu dosiahnutého v obrannej politike všetky ostatné sporné otázky zostali otvorené a fronty sa zostrili. (V Neapole na mŕtvom bode, Thomas Götz, 30. 12.)