Populizmus všadeprítomný

Jedno z najpopulárnejších slov je populizmus. V politických besedách lieta ako facky v dedinskej krčme. Nie je výsadou HZDS, Fica ani komunistov, ale je bežnou a účinnou zbraňou opozície. Napokon, spomeňme si na sľub dvojnásobných platov. Populizmus tu bol, je a bude. Ide len o to, aby voliči nestrácali pamäť. A aby hneď rozoznali hlúpy populizmus.
Príkladom hlúpeho populizmu je šibrinkovanie faktom, že vláda na svojich zasadnutiach za rok minie na pohostení pol milióna korún. Na prvý pohľad suma ohúri -- veď ministri prejedia a prepijú za rok celé auto! Nikto k tomu nedodá, či je to veľa alebo málo, viac alebo menej ako pred rokom, dvoma, desiatimi. Aj iní zamestnávatelia, ako vláda republiky, sa na niekoľkohodinových sedeniach postarajú o občerstvenie, prípadne obed. Majú sa ministri cez prestávku rozísť do okolitých bufetov alebo reštaurácií?
Niečo je populizmom len za istých okolností. Ministerský plat -- okolo 60 000 korún -- nie je vysoký, pravda, nie v porovnaní s priemernou mzdou, ale s manažérmi, ktorí rozhodujú o podstatne menej dôležitých veciach ako vláda. A tak zvýšenie o šesťtisíc korún po vyše roku nie je nič poburujúce. Ale odhlasovať si to teraz, keď si veľká časť občanov uťahuje opasky, nie je ani politicky múdre, ani občiansky korektné. A preto žiadať od ministrov a poslancov aspoň symbolickú solidaritu, určite populizmom nie je.