Náš novelizáciami zmietaný parlament bude čeliť ďalším novelám. Tentoraz ide o poopravenie zákonov o štátnej a verejnej službe, ktoré boli prijaté v júli, a ktoré iniciuje SDĽ. Poslanec ľavičiarov Ladislav Orosz síce po pol roku, ale predsa, prišiel na to, že zákon je pre niektoré skupiny štátnych zamestnancov diskriminačný. Upozorňuje pritom na nepomer medzi právnym postavením pracovníkov na základe týchto zákonov a postavením porovnateľných kategórií štátnych zamestnancov. Kameňom úrazu sú podľa neho prijaté pozmeňovacie návrhy konzervatívneho poslanca Petra Tatára, ktoré Orosz dokonca považuje za protiústavné. Podnetom na novelizáciu zákonov je aj to, že veľa dlhoročných a kvalifikovaných pracovníkov zo štátnej správy mieni odísť. SDĽ bude pre týchto pracovníkov navrhovať štrnásty plat, ale aj nárok na odchodné (ktorý je v štátnej správe bežným javom) a príplatok za štátnu službu v dôchodku za každý rok započítanej praxe len o niečo vyšší ako jedno percento. Ani po prijatí takejto novely by si teda úradníci nekupovali vily na Malorke... Novelizovať zákony sa chystal aj minister vnútra Ivan Šimko tesne po ich prijatí. Odvtedy však o ďalších ministrových krokoch v tomto smere nebolo veľmi počuť.
Peter Tatár však tvrdí, že tento krok má SDĽ priniesť lacných voličov, ktorí však budú drahí pre štát. Za scestné považuje porovnávanie štátnych zamestnancov s policajtmi, vojakmi a hasičmi, ktorí pre ochranu bezpečnosti občanov nasadzujú vlastný život. Zo slov P. Tatára by sa dalo dedukovať, že byť civilným zamestnancom štátnej správy je oprávneným trestom. Že príplatky a výhody plynúce zo zamestnania sú privilégiom a nie odmenou za výkon. Civilný pracovník štátnej správy teda a priori nemôže podať výkon, za ktorý si zaslúži odmenu?
Úplne jednoducho povedané: niektorí dlhoroční zamestnanci štátnej správy s praxou a odborne erudovaní (aj takí sú) zistili, že zákon ich postaví takmer na jednu čiaru s absolventmi škôl. Budú v akejsi dvojročnej "skúšobnej lehote", počas ktorej nemajú istotu, že svoju prácu zo dňa na deň nestratia a nebudú sa ich týkať takmer žiadne finančné výhody. Naprotiveň poslancovi Tatárovi -- práve za výkon a odvedenú prácu. Oproti tomu, policajti, hasiči či vojaci, ktorí už veru svoje životy nenasadzujú (a možno nikdy ani nenasadzovali -- aj takých je dosť a dosť) a plnia tie isté úlohy ako ich kolegovia v civile, až na výnimky neprídu o žiadnu zo svojich vcelku pestrých a zaujímavých výhod a istôt.
Štátna správa je prebujnená. Tento fakt sa však v žiadnej vyspelej demokracii nepodarilo napraviť tým, že vo verejnosti vzbudíme predstavu o štátnom úradníkovi ako o príšere. Alebo tým, že ak poctivo vykonáva svoju prácu, potrestáme ho nízkym platom a žiadnymi sociálnymi výhodami. Slovensku akosi v každej oblasti chýbajú systémové kroky, ktoré by dokázali zabezpečiť kvalitu bez populizmu a s dostatočnou dávkou odosobnenia sa. Úradníci štátnej správy nie sú členmi mafie. Politikom sa tu podarilo vybudovať povedomie o takmer verejných nepriateľoch, ktorí celé dni sedia, hľadia z okna, otravujú občanov a okrádajú ich o dane. Jediné, čo sa dá SDĽ vyčítať je, že s takýmito novelami príliš váhala.
StoryEditor