Pred vstupom do vnútorného nádvoria Bratislavského hradu premiér Fico odhalil sochu kráľa Svätopluka. Autor Ján Kulich znázornil Svätopluka na koni s mečom v ruke, kôň sa vzpína, zeme sa dotýkajú len jeho zadné nohy. Na podstavci je citát z buly pápeža Jána VIII. z roku 880 adresovanej Svätoplukovi.
V médiách prebehla diskusia, či Svätopluk historicky môže byť na Bratislavskom hrade. Nuž Svätopluk ovládal naše územie a hlásime sa k nemu. Národy zvyknú stavať sochy svojich dávnych vládcov v súčasných hlavných mestách štátov. Obyčajne to urobia až neskôr, keď mnohé z činov dávnych vládcov už zastrel čas. Oboje je splnené aj pri soche kráľa Svätopluka.
Ďalšia časť diskusie sa týkala estetického poňatia sochy. V tom máme skvelú príležitosť porovnávať. V Bratislave už je jedna socha jazdca na vzpínajúcom sa koni so šabľou v ruke. V Dóme sv. Martina je socha sv. Martina od Juraja Rafaela Donnera z roku 1732. Ústredný pohľad na sochu Svätopluka je spredu, tam je aj nápis. Pri tom pohľade vidíme zo sochy iba koňovo brucho.
Svätoplukovu hlavu, ktorá je ústredným detailom každej sochy, vidíme len asi pri štvrtinovom výseku z celého kruhového pohľadu na sochu. Na soche sv. Martina brucho koňa vôbec nevidíme, je zakryté. Hlavu jazdca vidíme asi z polovičného výseku celého kruhového pohľadu, čiže dvojnásobne viac než pri Svätoplukovi.
Celkový umelecký dojem z oboch sôch nech si urobí každý divák sám pre seba. Odporúčam pozrieť si v hlavnom meste obe sochy. Na záver si kladiem relativizujúcu poznámku. V roku 1889 postavili v Paríži Eiffelovu vežu. Proti stavbe veže sa vtedy postavila takmer celá francúzska inteligencia. Dnes si Paríž bez veže nevieme predstaviť.
Autor je advokát a bývalý predseda vlády SR