Závery Koaličnej rady vyzerajú úsmevne. Na jednej strane koalícia deklarovala podporu premiérke Radičovej. Na druhej strane sa rozhodla blokovať voľbu generálneho prokurátora - pretože Radičová podporu celej koalície zjavne nemá.
Koaličným lídrom treba uznať, že nemali veľmi na výber. Ak chceli odraziť dvojité riziko - zvolenie Trnku a odstrel premiérky - museli vycúvať zo šera tajnej voľby. A zapnúť svetlo. Iste, vyzerá to smiešne, nedôstojne, hlúpo. Ale účinne. Odtajnenie voľby generálneho prokurátora je v istom zmysle nutné. A správne.
Zmyslom tajnej voľby je zaručiť, aby poslanci hlasovali podľa vlastnej vôle a vlastného svedomia. A práve toto sa zvrhlo v pravý opak. Je preukázateľné, že päť poslancov koalície nehlasovalo podľa vlastného svedomia, ale podľa záujmov dobre utajených opozičných hráčov v pozadí. Pred troma týždňami, v prvej voľbe, koaliční poslanci Trnku nepodporili. Názor zmenili až v decembri, keď Smer začal zbierať sily (a kapitál) na zvrhnutie vlády. O motívoch zradného obratu piatich poslancov nič nevieme - nikto sa k ničomu nepriznáva ani nehlási. Čo dokazuje, že v hre nebolo svedomie a česť poslanca, ale prízemnejšie hybné sily, ktoré musia ostať utajené. Napríklad úplatky. Alebo vydieranie.
Otázka znie, na čo je vlastne takáto tajná voľba. Na zakrývanie korupcie? Na utajené sprisahania? Na anonymné zvrhnutie vlády?
Ak Fico tvrdí, že vláda je v rozklade a nemá väčšinovú podporu, nech jej otvorene vysloví nedôveru, nech predstaví novú väčšinu. A nech s podporou Gašparoviča, Slotu a miliardárov z pozadia Smeru opäť vládne. Ak na to nemá, nech sa vydýcha a upokojí.
A keď sa bojí odtajnenia volieb - a náporu svetla - nech si jednoducho previaže oči. Ako Bystrozraký. Verný druh Širokého.