Na počítači nadesignovaná DNA baktérie, ktorej jednotlivé gény boli potom vyrobené z bežných chemikálií a neskôr spojené do kompletného genómu. Ten bol potom implantovaný do inej bunky, ktorá nový génom prijala a začala sa ním riadiť.
Pre viac podrobností o postupe vedeckom význame tohto objavu viď napr. http://www.nature.com/nature/journal/v465/n7297/full/465422a.html .
Craig Venter je jeden z pionierov vedeckej disciplíny s menom syntetická biológia. Jej cieľom je tvorba umelých foriem života za účelom ich modifikovania resp. vytvorenia úplne nových vlastností. Niečo také otvára obrovské možnosti a vedci by tak mohli vyrobiť napr. baktérie produkujúce biopalivá s vysokou efektivitou.
Názov syntetická biológia síce vznikol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, ale len prelomy z posledných pár rokov umožnili, že sa stal realitou. Je to hlavne príbeh fenomenálnych nákladových kriviek dvoch rozhodujúcich technológií, ktoré umožnili vznik syntetickej biológie.
Masívny exponenciálny rast, pripomínajúci vývoj u polovodičov a počítačovej techniky, ktorý musí fascinovať každého ekonóma. Prvou je sekvenovanie (čítanie) DNA, ktorým sa určuje poradie jednotlivých báz tvoriacich DNA, umožňujúci odhalenie kompletnej dedičnej informácie, ktorú si daný organizmus so sebou nesie.
Prvé kompletné „prečítanie“ ľudského genómu bolo dokončené v roku 2001. Stálo takmer tri miliardy dolárov a trvalo desať rokov. Dnes je cena okolo 10 tisíc USD a proces trvá zopár dní. Už teraz existuje viacero firiem, ktoré tvrdia, že budú vedieť náklady stlačiť v priebehu nasledujúcich pár rokov na hranicu 500 dolárov.
Pri takejto nákladovej krivke, si bude môcť bežný občan dopriať niečo, čo pred desiatimi rokmi malo status jedinečnej udalosti v histórii ľudstva. Fenomenálne. Začne sa tak písať kapitola tzv. osobnej medicíny, medicíny napasovanej priamo na genetickú jedinečnosť každého z nás.
Druhou je výroba jednotlivých génov skladaním báz DNA. S počtom báz stúpajú možnosti toho, čo jednotlivé organizmy dokážu. Baktéria vytvorená tímom C. Ventera mala 1.08 milióna báz, ľudský genóm niečo cez tri miliardy. Takéto nákladové krivky a trocha fantázia k tomu otvárajú ale aj znepokojivé možnosti.
Na Viktora Frankenstaina by sa pri takom tempe o takých 15 rokov mohol zahrať bežný študent strednej školy. Avšak podľa vedcov na poli syntetickej biológie, komplexnosť pri pokusoch o vytvorení vyšších organizmov ako doteraz syntetizovaných baktérií výrazne stúpne.
Zatiaľ síce vieme vyrobiť jednotlivé časti – gény, ale ani zďaleka ešte nevieme akým spôsobom spolu spolupracujú o čo všetko presne dokážu. To, že sa jedná o úplne novú disciplínu naznačuje aj fakt, že na svetových burzách neexistuje kótovaná firma ktorá by sa venovala syntetickej biológii. Na burzách je ale kótovaných zopár firiem, ktoré vyrábajú inštrumenty a software používaný pri „čítaní“ genómu ako aj firiem zaoberajúcich sa výrobou jednotlivých génov na objednávku.
Juraj Podracký analytik analytik J&T Banky |