Počtom zimných lyžiarskych stredísk, prepravných zariadení, dĺžkou zasnežovaných tratí i samotnej lyžiarskej sezóny má Slovensko podľa odborníkov najlepšie podmienky na rozvoj zimného cestovného ruchu z krajín bývalého východného bloku a po alpských krajinách aj v celej Európe.
Na základe štatistiky záujmového združenia prevádzkovateľov lanoviek a vlekov Lavex je v SR 17 veľkých, 37 stredných a 250 malých stredísk zimného cestovného ruchu, s 35 lanovými dráhami, 1 000 lyžiarskymi vlekmi a 100 km zasnežovaných lyžiarskych tratí. Podľa predsedu Predstavenstva Lavexu Jána Gavaliera je na zlepšenie služieb však potrebné v strediskách zimného cestovného ruchu dobudovať infraštruktúru, lyžiarske trate aj ich zasnežovanie technickým snehom a vymeniť staré a nevyhovujúce osobné horské dopravné zariadenia za nové. Modernizačné zámery prevádzkovateľov horských dopravných zariadení a majiteľov stredísk zimného cestovného ruchu však často narážajú na legislatívne obmedzenia a odpor ochranárskych organizácií.
Podľa J. Gavaliera súčasná legislatíva v oblasti ochrany prírody a krajiny neberie ohľad na existenciu lyžiarskych stredísk nachádzajúcich sa v najvyššom stupni ochrany, pričom najvýznamnejšie strediská ležia práve v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach: vo Vysokých Tatrách, v Roháčoch, Malej a vo Veľkej Fatre, v Slovenskom raji a ďalších lokalitách. Dobudovaniu stredísk bránia dve legislatívne normy -- zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z. z. a zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie č. 127/1994 Z. z. Podľa J. Gavaliera riešenie formou výnimiek nie je cesta, ktorou sa má ďalej postupovať. Ako ďalej povedal pre HN, strediská cestovného ruchu by mali byť vyňaté z najvyšších, resp. z takých stupňov ochrany, ktoré znemožňujú modernizáciu a dobudovanie. V argumentácii upozorňuje, že lanovky, lyžiarske vleky a trate existovali v týchto strediskách ešte pred vznikom národných parkov a chránených krajinných oblastí, ktoré ich existenciu akceptovali. Je nelogické, že sa v súčasnosti nachádzajú v prírodnej rezervácii, ktorá je v zmysle zákona definovaná ako "územie predstavujúce pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá". Keby sa postupovalo v zmysle tejto právnej normy dôsledne, museli by strediská v uvedených územiach vlastne zastaviť prevádzku.
Lavex preto navrhuje prehodnotiť preradenie týchto stredísk ZCR z piateho stupňa ochrany prírody maximálne do tretieho, ktorý by už umožňoval ich modernizáciu a potrebné zlepšenie služieb. V ďalšom spomínanom zákone boli zasa do skupiny A zaradené aj lyžiarske trate, lanovky a vleky, čo si napr. pri výmene technológie vyžaduje vypracovanie posudku pred začatím stavebného konania. V záujme riešenia týchto problémov sa už uskutočnilo niekoľko medzirezortných pracovných rokovaní. Predbežná dohoda predpokladá detailné vyhodnotenie stavu s návrhmi na riešenie naliehavých prípadov obnovy v dotknutých územiach. J. Gavalier verí, že relevantné orgány vezmú do úvahy ich argumenty a spolunažívanie ochranárov a prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk nadobudne novú kvalitu a stane sa konečne obojstranne prospešné.
StoryEditor