Redukcia troch alternatív volebnej účasti na jednu signalizuje, že rokovania predsedov Mostu a SaS sa blížia k rozhodnutiu - už nie volebná strana ani účasť na kandidátke druhej strany, ale volebná koalícia, ktorá potrebuje na vstup do NR SR sedem percent (decembrový prieskum agentúry Focus priradil Mostu 5,7 a SaS 5,3 percenta, čo z hľadiska spoločnej kandidátky neznamená vôbec nič). Kľúčová dohoda ČI má padnúť na budúci týždeň, viacero neznámych AKO sa dostane na stôl až vtedy, ak odpoveď na prvú otázku bude kladná. Taká je súčasná situácia ostro sledovaného zbližovania strán dvoch lídrov, mimoparlamentného Richarda Sulíka a zatiaľ parlamentného Bélu Bugára.
Doterajšie prieskumy preferencií politických strán väčšinovo naznačujú, že obe strany majú istú šancu sa dostať do parlamentu - avšak to, že päťpercentné kvórum prekračujú len sporadicky či tesne, z tejto šance vôbec nerobí istotu. A keďže doteraz ani jedna agentúra nezaradila do prieskumu spomínanú koalíciu, uvažovať o synergickom efekte takéhoto spojenia je do veľkej miery veštením z krištáľovej gule. Teoreticky by potenciálni voliči maďarsko-slovenskej strany nemuseli mať problém s akceptovaním ešte jedného slovenského rozmeru ich volebnej strany - ak je myšlienka slovensko-maďarského porozumenia v strane Most-Híd dostatočne pevná, a nie je len východiskom z núdze po odchode bugárovcov z SMK. Skutočná liberálna strana, nepodliehajúca nacionalistickým poryvom, by takisto nemusela mať problém so spoločnou kandidátkou s maďarsko-slovenskou stranou, ak sa dohodnú na väčšine programových téz (a strana, kde je podpredsedom Ivan Švejna, by nemusela upadať do mdlôb pri ekonomických prioritách sulíkovcov).
Ak teda na otázku ČI zaznie odpoveď áno (v opačnom prípade stačí namiesto komentára aforizmus či ktorýsi Murphyho zákon), ostáva vyriešiť niekoľko nie bezvýznamných detailov - názov, líder, poradie na kandidátke... Voľba lídra by zrejme nemala odrádzať voličov druhej, menej úspešnej strany, pričom odpoveď na otázku, či viac prekáža Sulík bugárovcom alebo Bugár sulíkovcom, zatiaľ nepoznáme. Zostavovanie kandidátky zipsovým spôsobom (na striedačku) by bolo veľkorysé - ak sa však veľkorysosť nenájde ani v tomto spoločnom priestore, tak takéto strany ani netreba. Od experimentovania s názvom by mohla odrádzať skúsenosť Spoločnej voľby z roku 1994 (SDĽ, SDSS, Strana zelených a Hnutie poľnohospodárov), ktorá ako novovytvorená volebná strana iba s odretými ušami (o 0,41 percenta) prekĺzla do NR SR.
Ako hovorieva môj otec, už je to hotové, len to treba dokončiť.
Róbert Kotian