Stredajší pád menšinovej vlády a odstúpenie jej predsedu Socrata (na snímke) odštartoval proces, na ktorého konci sa môže stať Portugalsko treťou členskou krajinou eurozóny, ktorá si zažiada o pomoc z európskeho stabilizačného fondu.
Žiadosť Portugalska o pomoc z Európskych peňazí by mohla prísť už v priebehu najbližších troch týždňov. Dôvodom je blížiaci sa termín, kedy si bude musieť Portugalsko prísť na trh pre finančné prostriedky, ktoré bude potrebovať na refinancovanie starého dlhu v objeme presahujúcom 4 miliardy euro. Situácia v Portugalsku sa vyhrotila začiatkom tohto týždňa, kedy predstavitelia opozície odmietli podporiť vládne návrhy na implementáciu ambicióznych úsporných opatrení, ktoré mali prispieť k redukcii rozpočtového deficitu počas nadchádzajúcich troch rokov o 4,5% HDP. Bezprostredne po odmietnutí týchto návrhov podal premiér Sokrates do rúk prezidenta demisiu, čo krajinu nesmerovalo k predčasným voľbám.
Portugalsko tak po roku, zdá sa, definitívne vzdalo snahu vyrovnať sa s vlastnými problémami bez pomoci ostatných krajín a už čoskoro sa zrejme pripojí k Grécku a Írsku, ktoré pomoc z európskeho stabilizačného fondu dostali v minulom roku.
To, že Portugalsko nebude schopné bez pomoci efektívne spravovať svoje financie, potvrdzuje aj reakcia obchodníkov na finančných trhoch, ktorí s ním v týždni začali strácať trpezlivosť. Výnosy z desaťročných portugalských dlhopisov sa dnes vyšplhali na rekordných 7,8%, zatiaľ čo výnosy z päťročných dlhopisov atakujú dokonca hranicu 8,1%. Írsko požiadalo o pomoc koncom minulého novembra potom, čo sa výnosy z jeho dlhopisov prehupli cez 8%.
Ratingy európskych krajín naďalej klesajú
Ďalšiu ranu uštedrili vo štvrtok Portugalsku tiež ratingové agentúry Standard & Poor's a Fitch, ktoré mu znížili rating na BBB a A-. Urobili tak len niekoľko dní potom, čo sa k rovnakému kroku ako prvá odhodlala agentúra Moody's, ktorá portugalský rating zrazila na A3. Podľa agentúry Bloomberg, ktorá citovala dva nemenované zdroje oboznámené so situáciou, by mohlo Portugalsko získať zo stabilizačného fondu 50 - 70 miliárd eur.
Predstavitelia krajín Európskej únie sa v Bruseli dohodli na podmienkach vytvorenia Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal v roku 2013 nahradiť dočasný stabilizačný fond a ktorého objem by mal dosahovať 500 miliárd eur. Európske krajiny by mali do fondu vložiť 80 miliárd eur v hotovosti a zaručiť sa za dlhy v objeme až 620 miliárd eur tak, aby bol celý potenciál fondu využitý s najvyšším (AAA) ratingom. Práve ESM by mal pritom slúžiť ako záchranná brzda pre prípad, že niektoré krajiny nebudú schopné ani v roku 2013 splatiť pôžičky, ktoré od európskych krajín dostali. Najviac diskutovaným je v tomto zmysle najmä Grécko, ktorému sa zatiaľ nedarí napĺňať vládnej vízie, na čo pred dvoma týždňami upozornila aj agentúra Moody's. Tá Grécku, kvôli nedostatočne agresívnej implementácii úsporných opatrení, znížila rating hneď o tri stupne na úroveň štátnych dlhopisov Bieloruska a Bolívie.
Jaroslav Brychtaanalytik X-Trade Brokers |

