Kritici eura uvádzajú Grécko ako príklad, ktorý môže spoločnú európsku menu stiahnuť ku dnu. To je však podobné, ako by sme z kávových usadenín finančného skorobankrotu Kalifornie a štátu Illinois veštili skorý pád amerického dolára.
Prečo sa v tejto súvislosti hovorí o eure a nie o dolári? Najskôr len preto, že euro je mladou menou.
Beh ku dnu
Musíme Grécko zachraňovať kvôli euru? Určite nie. Keby Grécko v eurozóne nebolo, bolo by ho treba zachraňovať rovnako. Ako napríklad Maďarsko. Keby totiž zbankrotovalo Grécko, euro-neeuro, vyvolalo by to mohutný dominový efekt.
Stačí si len spomenúť, aké následky mali finančné problémy malého ostrovného, a doslova periférneho, štátu, akým je Island ... Keby Atény mali svoju vlastnú menu, mohli by devalvovať a to by ich ekonomike pomohlo, hovoria kritici eura. Možno, ale rovnako nie je jasné, ako by to ovplyvnilo disciplínu gréckej vlády a jej schopnosť prestať sa zadlžovať.
Keby totiž Grécko nebolo v eurozóne, medzinárodíé veritelia by sa (právom) obávali poklesu drachmy a žiadali by oveľa vyššie úroky. Tým by, samozrejme, situáciu gréckych verejných financií ešte viac skomplikovali. Bez eura by teda Grécko možnú pomoc potrebovalo už dávno. A dokonca masívnejšie.
A vôbec: kto vie, ako by kríza v Európe vyzerala, keby každá krajina mala svoju vlastnú menu. Štáty by sa (s podobnou logikou ako Grécko) začali predbiehať v depreciáciách mien a bol by z toho zase pekný európsky "beh ku dnu".
Nakoniec by naše meny boli všetky slabšie, ale dlhodobo by sa žiadny štát neposunul vpred, ak by sme nemali disciplínu držať kurzy na pevnej parite. A to by sme bez eura určite nedokázali.
Ako by padali samé šestky
Ako vieme už od Adama Smitha, špecializácia je kľúčom k bohatej spoločnosti. Čím sme špecializovanejší, tým sme však tiež prepojené a na sebe závislí. Z globálnej ekonomiky sa stáva jeden prepojený organizmus a krach každej jeho, aj sebemenšej časti, znamená veľký problém aj pre všetky ostatné.
Čo už, že napríklad štítna žľaza je len nepatrnou súčasťou nášho organizmu. Bez nej telo jednoducho správne nefunguje. Áno, dá sa bez nej žiť, ale dosť ťažko a nie bez operácie a rekonvalescencie. To, že sme si zvykli, že globalizácia v priebehu posledných dvadsiatich rokov prinášala skôr neprirodzene pozitívne efekty (ako by na kocke stále padali šestky), je iná vec.
Je to síce nespravodlivé: prečo by nemecký občan mal pracovať do 70, aby si mohol dovoliť pomoc i Grékom odísť na siestu o dvadsať rokov skôr. Ale stále je to pre nemeckého seniora lacnejšie než nechať Grécko zbankrotovať.
S kolegami ekonómami sme si robili zoznam krajín, ktoré by prežili odchod od eura. A zostalo nám len Nemecko, všetky ostatné krajiny, ktoré by o tom čo i len začali špekulovať, by obetovali minimálne svoj bankový sektor.
Keby sa začalo uvažovať, že krajina X chce odísť (alebo bude vyhodená) z eurozóny, všetci sporitelia by svoje peniaze z miestnych bánk vybrali, pretože by právom čakali devalváciu novej meny. A to by v krajine X znamenalo koniec bankovníctva na nejaký čas. Pokiaľ budú finančné problémy pretrvávať, povedie to skôr k spontánnej fiškálnej unifikácii a zomknutiu než k rozpadu alebo oslabeniu.
Spoločný eurobond, za ktorý mali ručiť všetky európske štáty, a o ktorom hovorila kancelárka Angela Merkelová, toho bol takou prvou, nenápadnou, lastovičkou.
Tomáš Sedláček ihned.cz |