V praxi by to malo znamenať, že súčasní dôchodcovia, ktorí majú kvôli nízkemu dôchodku nárok na doplatok zo systému dávok v hmotnej núdzi, nebudú musieť vypĺňať žiadosti o tieto dávky. Ide o zvýšenie solidarity, teda vynútenej solidarity*?
Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu finálneho príjmu, tak nie. Podľa dostupných informácií ide hlavne o odstránenie zbytočnej byrokracie. Paradoxne však v niektorých prípadoch môže dôjsť práve k opačnému scenáru, potlačeniu vynútenej solidarity.
Dávky v hmotnej núdzi sú jediná dávka, pri ktorej sa posudzuje príjem a čiastočne majetok žiadateľa. Môžu preto existovať prípady, hoci ich nebude mnoho a týka sa to hlavne žien, ktoré nepracovali alebo pracovali krátko, ktorým môže vzrásť dôchodok z titulu zavedenia minimálneho dôchodku, pričom z pohľadu solidarity (to jest výšky rodinných príjmov) by nárok na doplatok mať nemali. Napr. ak ich žijúci manžel mal vysoký príjem a poberá aj vysoký dôchodok, prípadne má tento pár príjem z prenájmu nehnuteľností (čo najmä v Bratislave nie je nič nezvyčajné).
Počet starobných dôchodkov nižších ako 185 eur, čo je výška životného minima, dosiahol v roku 2009 cca. 20 000. Otázkou len ostáva, či sa zvýšené náklady (odhadom 11 mil. eur ročne) budú premietať rovno do nákladov fondu starobného poistenia alebo bude MPSVR z rozpočtu hmotnej núdze dotovať tieto výdavky.
Summa summárum, minimálny dôchodok nezvýši vynútenú solidaritu, v niektorých prípadoch ju môže naopak znížiť, keďže časť zdrojov vyplytvá na neadresné dávky ľuďom, ktorí ich nepotrebujú. Zavedenie minimálneho dôchodku bude predstavovať len nepatrnú zmenu v dôchodkovom systéme. Slovenský dôchodkový systém bude svojim súčasným nastavením naďalej platiť medzi najmenej solidárne dôchodkové systémy z pohľadu solidarity medzi dôchodcami.
To znamená, že dôchodcovia tej istej generácie, ktorí mali vysoký príjem, dostávajú aj vysoký dôchodok, čiže sú menej solidárni s tými, ktorí mali nízke príjmy. Intrageneračná solidarita je tak nepriamo úmerná zásluhovosti. Slovenský systém je nastavený tak, že vynútene solidárni sú len poberatelia dôchodkov, ktorí mali príjmy vyššie ako 3 násobok priemernej mzdy (to je zhruba 1-2% dôchodcov). 98% dôchodcov je dôchodok vypočítaný rovnakým vzorcom, podľa predchádzajúcich príjmov (vymeriavacích základov)- čiže je to plne zásluhový systém. To, že slovenský systém výpočtu výšky dôchodku je raritný, ukazuje aj medzinárodné porovnaniečistej miery náhrady, ktorá sa určuje ako podiel dôchodku na predchádzajúcom čistom príjme. V rámci OECD je len 7 krajín (viď tabuľka nižšie), v ktorých má dôchodca, predtým poberajúci dvojnásobok priemernej mzdy, čistý dôchodok relatívne vyšší, ako dôchodok priznaný človeku s priemernou mzdou. Na Slovensku miera náhrady stúpa vplyvom daňovej odpočítateľnej položky, ktorá znižuje čistý príjem zo mzdy, ale nemá efekt na výpočet dôchodku, ktorý vyplýva z vymeriavacieho základu.
Poskytovanie vysokých dôchodkov bude finančne náročné, čo sa prejaví zhruba za 10 -15 rokov, keď do dôchodku pôjdu zamestnanci, ktorí aspoň polovicu pracovného života strávili v postkomunistickej ére, keď začali narastať rozdiely v odmeňovaní. Zatiaľ to ešte nebolí, lebo prevládajú dôchodcovia, ktorí zarábali hlavne v minulom režime. Vláda by sa mala kvôli dlhodobej udržateľnosti prvého piliera zamerať hlavne na tento problémi keď jeho riešenie bude finančne i politicky náročné. Hovoriť o zvyšovaní solidarity zavedením minimálneho dôchodku je z tohto pohľadu nepatričným používaním tohto pojmu, ktoré zastiera skutočné problémy.
*zámerne používam spojenie vynútenej solidarity, čím sa snažím súčasný finančný vzťah odlíšiť od solidarity v jej pôvodnom význame, ktorej nevyhnutnou charakteristikou je dobrovoľnosť. Slovenský zamestnanec nemá možnosť dobrovoľne sa (ne)zúčastňovať odvodového systému, rovnako nemá možnosť rozhodovať o výške svojho príspevku
OECD, Pensions at Glance 2009 – Čistá miera náhrady (podiel čistého dôchodku na predchádzajúcom čistom príjme)
Median earner: zamestnanec s mediánovým príjmo
Individual earnings, multiple of mean: Zamestnanec s 0,5 až 2 násobkom priemerného príjmu
Radovan Ďurana INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz |