Po 55 rokoch sa končí vysielanie národnostno-etnického vysielania (NEV) Slovenského rozhlasu (SRo) z Prešova a presúva sa do Košíc. Rozhlasové vysielanie pre Rusínov Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska sa začalo v roku 1934. V roku 1948 sa redakcia presťahovala z Bratislavy do Prešova. Dôvodom bolo priblíženie sa územiu obývanom Rusínmi. Dnes tento dôvod "preťali" dôvody ekonomické. Podľa vyjadrenia ústredného riaditeľa SRo Jaroslava Rezníka, snahou vedenia je zásadným spôsobom národnostno-etnické vysielanie zefektívniť. V súčasnosti totiž vyrába 11-miliónovú sekeru a pomer reálnych nákladov na prevádzku je 65 % ku 35 % v neprospech nákladov na rozhlasový program. Po presťahovaní sa má tento pomer obrátiť, pričom kvalita a rozsah vysielania zostanú nezmenené. Naopak, počet vysielacích minút sa má rozšíriť. Zároveň vedenie SRo garantuje, že nedôjde k narušeniu vzťahov medzi kultúrnymi, cirkevnými, spoločenskými či občianskymi inštitúciami a SRo.
Dotknuté inštitúcie, predovšetkým dvoch národnostných menšín Rusínov a Ukrajincov, proti zámeru SRo dôrazne protestovali. Pre ne sa Prešov stal kultúrnym, vzdelávacím a cirkevným centrom. Sídlia tu všetky inštitúcie zastupujúce spomínané národnostné menšiny, vrátane škôl, cirkví a Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD). Prešovský rozhlas a DAD sa stali akýmisi symbolmi národného, kultúrneho a vzdelanostného povedomia Rusínov a Ukrajincov. Ak odborová predáčka SRo na tlačovej besede s istou dávkou irónie skonštatovala, že ide skôr o budovu, ako o zamestnancov, mala čiastočne pravdu. Budovu, postavenú v roku 1986 výlučne na účely rozhlasového vysielania, chce vedenie ponúknuť na predaj, a teda ju niekto bude naďalej využívať. Likvidácia budovy prešovského rozhlasu znásobuje obavy dotknutých národnostných menšín z ich postupnej likvidácie. Arcibiskup prešovskej pravoslávnej cirkvi, metropolita českých krajín a Slovenska Nikolaj, žiada Rozhlasovú radu o dôkladné zváženie a hľadanie možností zachovania tejto redakcie v Prešove.
Zväzy, združenia, cirkvi, poslanci za Prešovský samosprávny kraj, ako i krajský prednosta sa tiež pýtajú, či vedenie SRo urobilo všetko pre to, aby zvrátilo nepriaznivý ekonomický vývoj v redakcii. Značnú časť príjmov Hlavnej redakcie NEV v Prešove tvorili príjmy z hudobných pozdravov v rusínskom a ukrajinskom vysielaní. Zvýšenie poplatkov za ich odvysielanie sa okamžite prejavilo na znížení záujmu. Netreba hádam zdôrazňovať, že o hudobné pozdravy v týchto jazykoch mali záujem poslucháči z najchudobnejších regiónov Prešovského kraja. Z Prešova sa vysiela aj v českom, nemeckom, poľskom a rómskom, teda spolu v šiestich jazykoch. Čo bránilo vedeniu SRo zaviesť túto obľúbenú reláciu i do ostatných vysielaní pre národnostné menšiny? Ďalšie príjmy tvoria poplatky za prenájom štúdií. Tie však obmedzovala ich výška, ktorá bola na úrovni poplatkov v Bratislave. V ekonomicky a sociálne najslabšom regióne Slovenska to, samozrejme, znižovalo konkurencieschopnosť tohto štúdia. Naopak, profitovali súkromné štúdiá.
Ďalším nesporne vážnym argumentom vedenia SRo je prasklina na obvodovom plášti tejto budovy, ktorej sanácia má predstavovať 22 mil. Sk. Tento problém v obvodovom plášti považujú všetky rusínske a ukrajinské inštitúcie za zámienku uľahčiť presun vysielania do Košíc. Vari i preto, že vedenie SRo postavilo všetkých pred hotovú vec. V konečnom dôsledku sa presťahovanie HR NEV v tejto ekonomickej situácii javí ako ekonomicky nevyhnutný krok. Avšak vzhľadom na spôsob realizácie, ako aj k dotknuté národnostné menšiny, minimálne za krok netaktický.
StoryEditor