Slovenská republika je na prahu vstupu do Európskej únie (EÚ). Ďalším medzníkom na ceste do spoločnej Európy bude splnenie maastrichtských kritérií na vstup do Európskej menovej únie (EMÚ). Za vstup do EÚ v roku 2004 je väčšina politikov, avšak názory sa rozchádzajú v časovom horizonte zavedenia spoločnej európskej meny. Diskusiu o tom v závere minulého týždňa rozprúdil predseda KDH Pavol Hrušovský, ktorý je za zavedenie eura až po tom, keď "budú na to pripravené podmienky a keď občania SR neutrpia jej zavedením žiadnu ujmu".
Aj keď predstavitelia KDH vyslovene nepovedali, čo si pod vhodným okamihom predstavujú, z ich vyjadrenia možno dedukovať, že sú za neskorší variant zavedenia eura. V podobnom duchu sa nedávno vyjadril aj český predseda vlády, ktorý vyhlásil, že Česká republika zavedie euro najskôr v roku 2010. Naopak Česká národná banka i emisné banky okolitých štátov preferujú čo najskorší vstup do eurozóny. Medzi slovenskou exekutívou a Národnou bankou Slovenska (NBS) v tomto bode panuje zhoda, keď minister financií aj oficiálne stanovisko NBS hovoria o najreálnejšom termíne v roku 2007 až 2008. Spoločne argumentujú, že Slovensko by rozhodne nemalo prijať euro neskôr ako okolité krajiny, pretože by to malo negatívne dôsledky na ekonomiku. Centrálna banka odhaduje prínos vstupu SR do EMÚ v oblasti tempa rastu ekonomiky na jedno percento vďaka eliminácii transakčných nákladov, vyššej hospodárskej prepojenosti a otvorenosti ekonomiky.
Entuziazmus rýchleho vstupu do EMÚ schladili aj predstavitelia relevantných európskych inštitúcií, podľa ktorých by sa tieto krajiny nemali príliš ponáhľať so zavedením eura v prípade, že ich ekonomiky nie sú dostatočne pripravené. Hlavným cieľom kandidátskych ekonomík by preto nemalo byť členstvo v eurozóne, keďže podľa niektorých analýz bude viacerým štátom trvať možno aj 20 rokov, kým dosiahnu úroveň rozvoja súčasných členov. Pri zavedení eura ako domáceho platidla však vzniká aj otázka, pri akom kurze sa bude vymieňať za slovenské koruny. Jedno z maastrichtských kritérií hovorí, že kandidát na vstup do EMÚ musí zotrvať dva roky v mechanizme výmenných kurzov a v tomto období nedevalvovať svoju menu. Slovenská koruna sa oproti euru v poslednom období posilňuje a očakáva sa, že bude na svojej hodnote získavať aj v budúcnosti. Oddialením vstupu do eurozóny pri zachovaní pozitívneho ekonomického rastu a posilňovania koruny by sme pri výmene korún za eurá získali všetci, či už pri úsporách alebo v budúcnosti pri dôchodkoch.
Budúcoročný vstup Slovenska do EÚ môže našim podnikom spôsobiť šok. Následné zavedenie eura by ešte mohlo problémy v hospodárstve prehĺbiť. Podľa teórie menovej oblasti však konvergencia štruktúry produkcie a exportu kandidátskych krajín s menovou zónou, do ktorej chce vstúpiť, pravdepodobnosť asymetrických šokov znižuje. Z doterajšej empírie vyplýva, že v rámci prístupového procesu došlo v dobiehajúcich krajinách (Grécku, Portugalsku, Írsku) k významnému posunu. V týchto krajinách klesol podiel poľnohospodárstva, ako aj priemyselnej výroby na celkovej pridanej hodnote a vzrástol aj podiel sektora služieb. Pozitívom pre prístupové krajiny bol aj presun k výrobe produktov s nižšou pracovnou náročnosťou a vyššou pridanou hodnotou. To však bolo v minulosti a teraz je situácia iná. Pokojne sa môžeme stať montážnou dielňou Európy.
StoryEditor