Bankové stresy štartujú (komentár dňa)

Dva roky ubehli od chvíle, keď do slovníka bankárov, analytikov aj politikov razantne vstúpil nový termín - stress testy (záťažové testy). Vo februári 2009 začali na verejnosť prenikať správy, že americká administratíva požaduje od svojich devätnástich najväčších bank odpoveď na otázku, ako by vyzerali ich bilancie v prípade, keď ekonomický pokles neskončí, ale naopak bude pokračovať, a tak prinesie vyšší rast nezamestnanosti a ešte hlbší prepad cien nehnuteľností.

A Európa nezostala pozadu. Dokladá to veľkolepé "cvičenie" v polovici roka 2010 (z deväťdesiatjeden bánk v teste neuspelo len sedem)a aj fakt, že na stránkach Českej národnej banky, ako dohľadovej inštitúcie nad českým, na európske pomery vysoko stabilným bankovým systémom, sa odvtedy objavujú štvrťročné výsledky českých simulácií vplyvu rôznych vývojov ekonomiky na české banky. To však asi nestačí. Európske banky čoskoro čaká druhé kolo preverovania. Minulý piatok odštartovali nové stress testy.

Testy pomôžu, ale nezachránia

Niet pochýb, že takéto dáta pomôžu investorom posúdiť riziká investícií do bankových akcií či iných finančných inštrumentov a vďaka rozšíreniu dostupných informácií o finančnom sektore aj postupne posilňovať jeho dôveryhodnosť. Rovnako tak vytvoria tlak na manažmenty bánk. Mali by sa snažiť svoje inštitúcie riadiť tak, aby vo výsledkoch testov "nevybočovali" - najmä zlým smerom.

Na druhej strane by sa však nemalo zabúdať na to, že svet financií je príliš zložitý. Slepá je aj viera, že sprísnenie regulácie či "väčšie cvičenie bankárov" môžu zásadným spôsobom toto už z definície rizikového podnikania zmeniť v čosi jednoduché a bezpečné.

Pred razantným nástupom stress testov na scénu tvrdili stratégovia regulácie finančného systému, že k stabilnejšiemu svetu financií vedú hlavne zložité matematické modely. Tisíce "raketových vedcov" a miliardy dolárov padli na systémy, ktorých cieľom bolo riadiť riziká, ktorým mali s veľkou pravdepodobnosťou (99% a vyššie) finančné inštitúcie čeliť. To, čo je "vysoko pravdepodobné", pritom určovalo pozorovania minulosti a riziká videné finančnými trhmi (v duchu teórie "trhy majú vždy pravdu").

Všetko bolo inak

Lenže kríza zmietla všetky odhady zo stola. Ukázala, že skutočný problém nastáva vtedy, keď veci nejdú "podľa plánu". Niet preto divu, že používané kvalitné modely tvárou v tvár realite krízového roka 2008 zlyhali. Snaha regulátorov a dohľadov "doplniť" používané nástroje o tie, ktoré sa zaoberajú syndrómom "čiernych labutí", síce nepravdepodobných, no možných situácií majúcich nezriedka fatálne následky, je logická. K tomu však nie je potrebné zložitých matematikov. Možno využiť skúsenosti z už predtým využívaných záťažových testov, ktoré síce vyzerajú trochu prehistoricky, ale zato môžu stále fungovať.

Existujú však dobré dôvody, prečo si držať aj od nich, rovnako tak ako od komplexných modelov, dostatočný odstup. Ich výsledok, či lepšie užitočnosť, kriticky závisí na dvoch faktoroch - musí sa stanoviť zodpovedajúci scenár a následne dobre odhadnúť aj vplyv simulovanej situácie na bilanciu bánk.

Akokoľvek teda nie je dôraz dohľadov nielen na modely, ale aj stress testy zlý nápad, o tom ako v skutočnej kríze jednotlivé inštitúcie obstoja, nemusia ani výsledky testovania povedať veľa. Kľúčové budú skôr rozumné stratégie a disciplína, ale hlavne kompetencie vedenia a zamestnancov konkrétnej inštitúcie. Čo sú veci, ktoré ani sebelepšie testy vopred neodhalia.