Ministerstvu hospodárstva sa po 100 dňoch vlády v energetike nedarí. Nevidieť kroky v privatizácii Slovenských elektrární a teplární. Politici sa vraj nedohodli na nových členoch výberových komisií pre privatizáciu týchto spoločností. Ministerstvo v každom politickom zložení od jeho vzniku v roku 1990 sa stavalo macošsky k presadzovaniu energetickej efektívnosti, tu možno argumentovať politickým konsenzom. Paradoxné je, že energetická efektívnosť, pojem viac ekonomický ako ekologický, je takmer neznámy v štáte, ktorého ústava sa hlási k princípom "sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky". Predchádzajúca vláda si presne pred rokom dala úlohu spracovať koncepciu energetickej efektívnosti. Mala byť na jej stole v júni, potom ju odsunula na august a nedávno ju nový kabinet zrušil. Vláda tvrdí, že požiadavky energetickej efektívnosti sú zabezpečené cez uznesenia vlády. Vydané uznesenia z tohto balíka sa týkali iba povinnosti štítkovať spotrebiče. Málokto si už pamätá, že v roku 2000 sa pripravoval zákon o energetickej efektívnosti, ktorý sa nedostal z kancelárií ministerstva. V návrhu zákona bola aj povinnosti majiteľov verejných budov zisťovať ich stav vzhľadom na tepelné vlastnosti.
Údajnú zbytočnosť materiálu o energetickej efektívnosti ministerstvo zdôvodňuje: "Zreálnenie cien energie bude akcelerovať využívanie nových technológií, a tak sa zvýši energetická efektívnosť." Slovami -- a vôbec, nemáme na to peniaze, sa dá interpretovať posledný argument: "Bol prehodnotený zámer nárokovať vyšší príspevok od štátu na program pre podporu úspor energie a využitie alternatívnych zdrojov energie." Nové ceny tepla a neriešená platobná neschopnosť verejných inštitúcií v platbách za energie nútia každého spýtať sa, čo s energetickou efektívnosťou v tejto republike. Názorne tu vidieť, že téza: kde je cenová liberalizácia, tam sa musia presadiť princípy energetickej efektívnosti, jednoducho neplatí.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví často vyhlasuje, že do cien vnáša rovnoprávnosť. Azda pri elektrine a plyne, ale pri teple, kde má vydať vyše 1 000 rozhodnutí, ktoré sa týkajú len obyvateľov, možno o tom pochybovať. Najmä ak zistíme, že banke a niektorým spracovateľským podnikom schválil výrazne nižšiu cenu tepla ako komunálnym firmám, ktorých hlavnou podnikateľskou činnosťou je výroba tepla. Asi by sa výrobcovia tepla mali poučiť, ako lacno dokáže vyrobiť teplo napr. známy slovenský pivovar. To však neurobia, svoje kalkulácie si zrejme obhája. Ale domácnosti, odberatelia tepla, pre ktoré nové ceny budú znamenať vážny zásah do rodinných rozpočtov, by si mohli pomôcť, ak by existovala politika energetickej efektívnosti, ako ju robia štáty na západ od nás. Čo však majú teraz robiť, keď starosť o využitie tepla nikto nebral vážne a táto politická zostava sa tvári, že sa jej to netýka? Možno, že súčasná vláda čaká na účinky globálneho otepľovania.
StoryEditor