Písať o našom školstve a mám na mysli predovšetkým vysoké školy, je skoro to isté ako písať o súčasnej finančnej a hospodárskej kríze. Určitý, ale veľmi podstatný rozdiel je v tom, že hospodárstvo a v ňom hospodárska kríza majú vo svojom vnútri aké-také mechanizmy svojho riešenia. Naproti tomu riešiť krízu v školskom systéme vyžaduje sústavnú dlhodobú prácu odstraňovania nedostatkov a vytváranie vyššej kvalitatívnej úrovne, ktorá by zodpovedala potrebám našej spoločnosti a bola aj porovnateľná s úrovňou vysokých škôl v krajinách, ktoré v tejto oblasti sú príkladom porovnávania.
Možno preto je aj dobre, že sa začalo písať o problémoch na Trenčianskej univerzite. Problémy rôzneho charakteru, ktoré neprispievajú k zvyšovaniu úrovne štúdia, ale znižujú ju, sú, samozrejme, aj na iných vysokých školách.
Na podstatné zvýšenie úrovne vysokých škôl by bolo teraz potrebné, aby vyšli na povrch všetky nedostatky, ktoré toto štúdium má. Aby to tak bolo, mala by sa uskutočniť verejná diskusia o úrovni našich vysokých škôl. V nej by mali vystúpiť všetci tí, ktorí majú čo povedať k tejto problematike a zároveň navrhnúť riešenia na zlepšenie.
Pravdepodobne dosť veľa chýb na našich vysokých školách je takých, ktoré sú zapríčinené len našou ľahostajnosťou, povrchnosťou, nedisciplinovanosťou a nedôslednosťou. No príliš veľa aj takýchto, na prvý pohľad malých chýb a nedostatkov, znižuje úroveň vysokoškolského štúdia.
Podstatnejšie chyby a nedostatky, ktoré nemotivujú vysokoškolských učiteľov a študentov k vyššej kvalitatívnej úrovni, sú v samotnom systéme vysokoškolského štúdia, ktorý pravdepodobne tiež musí zaznamenať zmeny.
Nebudem sa vyjadrovať k základnému a stredoškolskému stupňu vzdelávania, i keď s najväčšou pravdepodobnosťou aj v nich, najmä v stredoškolskom, sú určité pochybenia, čo sa týka nadväznosti na vysokoškolské štúdium.
Nechcem tiež písať o úrovni technického a materiálneho vybavenia katedier, fakúlt vysokých škôl, ktorá je veľmi dôležitá a nesmie sa na ňu zabúdať.
Keďže môj život ako učiteľa bol dlhodobejšie spojený s vysokou školou, dovoľujem si vyjadriť názor, že príčina nízkej úrovne našich vysokých škôl je v koncepcii, ktorá posledných dvadsať rokov uprednostňovala a preferovala kvantitu pred kvalitou.
Úroveň vysokých škôl robia predovšetkým učitelia a študenti. Podľa môjho názoru máme vzhľadom na naše podmienky veľa profesorov, veľa docentov, veľa učiteľov. Ak je niečoho veľa, nad dané možnosti, kvalita uteká. Čiže, máme málo vynikajúcich, vedecky aj pedagogicky orientovaných vysokoškolských učiteľov. Veľký počet učiteľov je vlastne malý na taký veľký počet študijných programov, fakúlt a vysokých škôl, ktoré máme.
Máme veľa aj študentov. Študujú aj takí, ktorí nemajú na vysokoškolské štúdium. To, že študujú, je povedzme v poriadku, ale že aj končia takí, ktorí by nemali končiť štúdium, to už nie je v poriadku. Čiže, máme veľa takých, ktorí chcú byť inžinieri, doktori, magistri, ale nie až tak veľa takých študentov, ktorí by svojou prácou -- štúdiom sa o to snažili a po absolvovaní vysokej školy sa stali vo svojom odbore jednotkami alebo aspoň dvojkami.
Orientácia na preferovanie kvantity vysokoškolského štúdia sa začala nejaký čas po roku 1990. Tejto tendencii pomohla aj koncepcia zavedenia bakalárskeho štúdia. Prevzali sme túto formu vysokoškolského štúdia, ale nedomysleli sme ju do dôsledkov. Mala nahrádzať určitú vyššiu formu stredoškolského štúdia, pričom treba povedať, že naše stredné odborné školy boli na veľmi dobrej úrovni. Bakalárske štúdium malo byť a mohlo byť aj nižšou formu vysokoškolského štúdia, no vo väčšine prípadov sa stalo iba povinným predstupňom magisterského, inžinierskeho štúdia. A tak všetci tí, ktorí sa stanú bakalármi, až na výnimky, že nechcú, pokračujú v magisterskom štúdiu. Pre magisterské štúdium sa nerobí dosť prísny výber. Aj to je jeden z nedostatkov, ktorý ovplyvňuje úroveň vysokoškolského štúdia a ktorý bude potrebné riešiť.
Lepšie sú na tom fakulty, kde neprichádza do úvahy delenie vysokoškolského štúdia na bakalárske a magisterské, ako je to napr. na lekárskych a na niektorých iných fakultách.
Pripustili sme, že za posledných dvadsať rokov nám na naše podmienky, neodôvodnene vzrástol počet študijných odborov, fakúlt, vysokých škôl -- štátnych, súkromných, cirkevných, domácich, zahraničných. Príliš veľký počet vysokých škôl na takú relatívne malú krajinu, ako je Slovensko, sám osebe hovorí, že nemôže byť na všetkých dobrá, nehovoriac vysoká kvalita štúdia. Došlo k devalvácii vysokých škôl, a tým aj vysokoškolského štúdia. Hovorím o devalvácii -- znehodnotení preto, že všetky doterajšie vlády to pripustili a aj podporovali.
Na tento, pre naše podmienky relatívne veľký počet študijných odborov, fakúlt a vysokých škôl, nemáme dosť ani čo do počtu a ani do kvality, profesorov, docentov, učiteľov, ale ani študentov, ktorí by sa nielen chceli, ale ozaj aj v skutočnosti učili a vzdelávali.
Nevidím preto ozaj chybu dnes v tom, že minister školstva sa snaží o selekciu vysokých škôl na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, a tým ich roztriedenie podľa kvalitatívnej úrovne, čo, samozrejme, ich kvalitu týmto automaticky nezvýši, ale možno urobí prvý dobrý krok a dá základ na takýto proces.
Nazdávam sa, že v pozitívnom smere vývoja vysokých škôl koná aj akreditačná komisia, zmyslom jej pôsobenia je v každom prípade zvýšenie kvalitatívnej úrovne vysokoškolského štúdia. Z jej terajšieho zloženia nevyplýva, tak ako sa uvádza v príspevku uvedenom pred nejakým časom o nedostatkoch na vysokých školách, že by bola politicky zameraná.
Tiež nie je podľa mňa problém v zložení a v odbornej úrovni komisií štátnych záverečných skúšok. Sú v nich profesori, docenti z domácej, ale aj inej vysokej školy a zvonku sú aj odborníci z praxe príslušného zamerania študijného odboru. Možno, že komisie by mohli byť o niečo prísnejšie a požadovačnejšie na vedomosti diplomantov. Členovia komisie už na štátnych záverečných skúškach viac-menej len potvrdzujú úroveň, ktorá sa vytvorila počas celého štúdia.
Prof. Ing. Štefan Samson, CSc., Ekonomická fakulta TU Košice