Sedláček: To najdôležitejšie nie je o peniazoch

Dar, záhada ekonómie

Dar je jednou z veľkých záhad ekonómie a je často považovaný za anomáliu. Aké však dávanie, keď žijeme v trhovej spoločnosti a všetkým je jasné, že by bolo oveľa efektívnejšie dávať si peniaze, nech si s nimi každý robí, čo uzná za vhodné.

Napriek tomu na dávaní darčekov rigorózne trváme a každoročné pokusy o pokoj zbraní a pakty o vzájomnom (darčekovom) neútočení majú krátkodobý život. Ako by sme sa chceli obdarúvať, že nám to robí radosť. To že nás štve nakupovanie darčekov kvôli návalu ľudí a že nám na to občas nezostane čas, je až druhoradé.

O dôležitosti daru prvýkrát písal Marcel Mauss a od tých čias sa na túto tému vedú spory.

Nechceme vedieť hodnoty

Ďalšia zaujímavosť je, že zakrývajú cenu: u darov aj u mzdy.

Každý mesiac nám chodí výplatná páska zakrytá v netransparentnej a zvnútra zatmavenej obálke, ako by to bolo to najväčšie tajomstvo. Jednoducho nechceme vedieť určité hodnoty.

Nemáme a nechceme poznať presnú cenu daru, hoci tu približnú možno ľahko odhadnúť. Podobne je tomu aj u výplaty.

Cena je nesvoja

Hoci žijeme v konkurenčnej spoločnosti, sú jednoducho ostrovčeky, kde presne porovnávať jednoducho nechceme. Má pravdu Zdeněk Neubauer, ktorý vo svojej najnovšej knihe píše, že "cena je nesvoja".

U tých najdôležitejších vecí nás dokonca urazí, ak nás niekto obviní z prospechárstva. To, že pracujeme pre mzdu, asi niekoho neurazí, ale veľa ľudí urazí, ak ich osočíte, že pracujú len a len pre peniaze. Máme totiž asi pocit, že najcennejšie veci sa majú dávať zadarmo.

Dôležité veci sa jednoducho darujú

Že práve to najcennejšie v živote, čo dar a Vianoce majú symbolizovať, sa nesmie predávať alebo speňažovať. Odniekiaľ sa v nás berie predstava, že presná reciprocita je v dôležitých veciach nežiaduca.

Tak napríklad si všimnite, že v celej trilógii Pána prsteňov sa nič nepredáva, všetko získava Spoločenstvo darom. Podobne je tomu tak vo väčšine mýtov a poviedok. Dôležité veci sa jednoducho darujú, nachádzajú alebo kradnú (napríklad Prsteň moci používa všetky tieto transakčné metódy, len nie predaj).

Dôvera v peniaze

V rodine alebo vo vzťahu medzi blízkymi priateľmi peniaze nehrajú veľkú úlohu, hoci pre fungovanie v dnešnej spoločnosti sú nevyhnutné, medzi blízkymi sa často snažíme tváriť, ako by neboli, alebo aspoň neboli dôležité (preto to "pozývanie na rundu" alebo striedanie sa v platení v reštaurácii).

Peniaze sú určené na kontakt vo veľkej spoločnosti, tí starší menšie peniaze toľko nepotrebovali. Peniaze sú akoby zhmotneným uznávaným prostriedkom dôvery aj medzi ľuďmi, ktorí si dôverovať vôbec nemusia (cudzinci).

Dôvera v peniaze, že budú akceptované a že si udržia (aspoň približne) hodnotu, patrí k základným lepidlám špecializovanej spoločnosti. Preto sú peniaze posiate "svätými" symbolmi štátnosti, našimi svätými alebo významnými historickými osobnosťami.

Ako by daná bankovka či jej užívateľ na tieto autority "prisahal": týmto verím, týchto rešpektujem.

Americké bankovky majú slovo dôvera dokonca na bankovkách napísané a zároveň sa tým odvolávajú na svoju najvyššiu autoritu: In God we trust. Anglické slovo credit (ktoré prechádza aj do iných jazykov) pochádza z latinského credo, teda veriť.

A keď už sme u obeživa, všimli ste si niekedy, že bankovky a mince vám nepatria? Sú majetkom národnej banky, aj preto ich napríklad nemôžete znehodnocovať (ani si ich tlačiť, tu jednoducho konkurencia nefunguje).

Čiara (nielen) cez rozpočet

A posledný postreh, neviem prečo, ale symboly hlavných svetových mien sú prečiarknuté, niektoré dokonca dvakrát: $, Ą, €, Ł. Je to náhoda, alebo sa tým chcelo niečo povedať?