Ako ďaleko je do Kyjeva?

Vo vlaku z ukrajinského Ľvova do Varšavy možno občas stretnúť skupinku mladých Poliakov, ktorí si urobili výlet do regiónu, ktorý bol kedysi Poľskom. Ak majú už pod sedadlami niekoľko prázdnych fliaš, ich pokriky a pospevovanie sa Ukrajincom príliš nepáči. "Ľvov je poľský" patrí k tým miernejším.
Aj to je jedna stránka vzťahov medzi Poliakmi a Ukrajincami, ktorí majú za sebou podobne ako ďalšie stredoeurópske národy zložitú históriu, ktorú tak farebne opisuje vo svojich dielach napríklad poľský národný spisovateľ Henryk Sienkiewicz.
Najnovšia kríza na Ukrajine opäť ukazuje previazanosť národov a regiónov, aj keď to po vstupe stredoeurópskych krajín do Európskej únie nie je veľmi na prvý pohľad vidieť. Ukrajinské udalosti sa nás, Stredoeurópanov, dotýkajú viac, ako sme ochotní pripustiť.
"Poľsko je najkonzistnejším obhajcom ukrajinského členstva v Európskej únii, kým únia sa toto členstvo pokúša po malých krokoch odmietnuť," sťažoval sa v septembri na ekonomickom fóre v Krynici podpredseda ukrajinského parlamentu Borys Tarasjuk.
Poliaci v prípade Ukrajiny vystupujú ako obhajcovia stredoeurópskych záujmov, medzi ktoré rozhodne patrí vytvoriť čo najväčšiu nárazníkovú zónu voči Rusku.
Nejde len o politiku. Poľské súkromné aj štátne firmy od roku 2000 viac ako zdvojnásobili svoje investície na Ukrajine, prihraničné vojvodstvá sa snažia pomôcť ukrajinským partnerom a vo Ľvove vzniká poľsko-ukrajinská univerzita.
Európska únia vo svojej stratégii Ukrajine veľa neponúka. Dvadsaťpäťka sa nedokáže jasne vyjadriť, či môže Ukrajina vôbec dúfať v budúce členstvo, alebo či ekonomická integrácia áno, ale politická už nie.
Stačilo by pritom dať, napríklad, nepriame signály, ponúknuť ukrajinským študentom miesta a štipendiá, legalizovať pobyty tisícov Ukrajincov žijúcich a pracujúcich v krajinách EÚ, predovšetkým v strednej Európe a v Portugalsku a Španielsku.
České ministerstvo zahraničia vytvorilo oddelenie transformačných krajín, ktoré má pomáhať prechodu k demokracii. Jeho pracovníci majú iné priority, ako je blízka Ukrajina so štyridsaťosem miliónmi obyvateľov -- Bielorusko, Kubu alebo Barmu. Česko nemá s Ukrajinou ani hranicu, ktorú musia pre vstup do únie doslova opevňovať práve Poliaci alebo Slováci či Maďari. Ukrajina je veľká a my nemôžeme robiť všetko, hovoria úradníci českého ministerstva. Pritom politika voči Ukrajine by mohla byť ideálnym príkladom toho, ako využiť zomierajúcu vyšehradskú skupinu a oživiť ju.
Výsledok ukrajinskej krízy je pre strednú Európu dôležitý, aj keď si to, napríklad, česká vláda nepripustí, alebo sa tak aspoň tvária jej ministri. Poliaci, bývalý aj súčasný prezident, ponúkli Ukrajincom možnosť sprostredkovania rozhovorov a chcú situáciu za svojimi humnami upokojiť.
Aktivitu Poliakov nepochybne poháňa aj túžba byť regionálnou mocnosťou. Toto správanie môže byť v Prahe zdrojom posmeškov alebo pohŕdania. Na druhej strane je tu predovšetkým obhajoba národných záujmov, v ktorých je stabilná a demokratická Ukrajina zahrnutá rovnako tak v Poľsku, ako by mala byť v Česku a na Slovensku. Koncepcia zahraničnej politiky českej vlády z marca 2003 hovorí o Ukrajine iba ako o partnerovi v oblasti ekonomickej spolupráce.
Na krajinu, ktorá by sa dala počtom obyvateľov porovnať s Francúzskom, podľa poslednej hodnotiacej správy Európskej komisie by mohla byť pripravená na členstvo v únii v roku 2011 a obyvatelia ktorej v Česku tvoria jednu z najväčších skupín prisťahovalcov, je to žalostne málo.