Problém zvaný SMK

Hovoria o sebe, že sú jediná politická strana, ktorá dodržiava pôvodné dohody. Hovoria o sebe, že sú jediná politická strana, ktorá sa vyhla vážnejším politickým a korupčným aféram. Čo o sebe nehovoria, je ešte zaujímavejšie: Sú poslednou významnou politickou stranou, ktorá v prvom rade zdôrazňuje etnický princíp. Reč je o SMK, ktorú slovenskí politici potrebujú, a zároveň sa jej obávajú.
Vnútorná kryštalizácia vzťahov v maďarských politických subjektoch sa zakonzervovala v roku 1998, keď pod ťarchou Mečiarovej novely volebného zákona sa pod jednou straníckou strechou stretli existenčne ohrození socialisti (Spolužitie), liberáli (MOS) a kresťanskí demokrati (MKDH). Napriek revízii spornej novely však zostali naďalej pokope s dôležitým poznaním: spolu dokážu spoľahlivo "povysávať" hlasy maďarských voličov, samostatne by sa ich politická legitimita rozptýlila v okrajových zoskupeniach. V rámci štandardného politického spektra tak vytvorili systém v systéme, kde sa nehovorí jazykom trhu, štátneho dirigizmu či ochrany kresťanských princípov, ale jednoducho jazykom maďarským. A tak stačí občas zdvihnúť ruku za rovnú daň či reformu zdravotníctva, čo zase umožňuje SMK presadzovať svojich ľudí do regionálnych inštitútov štátnej správy a výraznejšie dotovať zo štátneho rozpočtu ekonomické nároky regiónov na južnom Slovensku. Inak by sme už dnes nehovorili o vláde na opasku nezávislých poslancov, ale o mocenskom zoskupení, ktoré by sa už dávno stalo iba minulosťou.
Všeobecne akceptovateľný Béla Bugár sa však musí v tomto období vyrovnať s problémom, ktorý ho v minulom volebnom období nemusel ešte vôbec trápiť. Zvnútra strany narastá tlak lobistických skupín (možno tomu nebudete veriť, ale k štátnym peniazom a zákazkám chcú mať ľahší prístup nielen Slováci v SDKÚ, KDH či ANO) tzv. korektnej opozície na čele s nepraktickým intelektuálom Pálom Csákym, ale aj tzv. nekorektných nacionalistov okolo až príliš praktického Miklósa Duraya. Toto tiché pnutie ešte Bugár dokáže zatiaľ udržať pod kontrolou, ale záujem slovenských politikov o "svojich" voličov skutočne nečakal. Vonkajší tlak pritom, prirodzene, reaguje na existenciu uzavretej množiny státisícov potenciálnych voličov, ktorá môže vo volebnom zápase čiastočne ovplyvniť povolebnú rokovaciu pozíciu slovenských politických strán. Problém totiž nie je v účelových koalíciách proti účelovej etnicite SMK. Problém spočíva v politickom oslabení tejto strany, a priamo úmerne k tomu aj v oslabení doteraz neotrasiteľnej Bugárovej pozície. A buďme úprimní, tam niekde skončí aj dnešná vypočítateľnosť SMK.
Národnostná otázka však už dávno nie je témou číslo jeden (Slota má dnes väčšie problémy s ázijskými autami ako s "poníkmi ázijských kočovníkov"), na rozdiel od sociálnych dosahov reforiem, ktoré maďarskí voliči preukázateľne vnímajú citlivejšie ako stúpenci väčšiny vládnych strán. Paradoxne, po dlhých rokoch sa etnická profilácia SMK stáva pre túto stranu najväčším bremenom. Ak sa z tohto bludného kruhu nevymaní, stane sa vážnym problémom aj pre nemaďarskú politickú scénu. Ako strana, ktorej sa už budú slovenskí politici iba obávať.